Než se rozední (1958)

Švédsky filmár sa azda tentoraz dôrazným spôsobom zameral i na také druhy komplikovanejších pôrodov, ktoré sa teda nemusia úplne stopercentne vydariť, čo má vlastne potom práve taká žena [u]robiť, aby sa znovu vôbec postavila na svojepolámanénohy, a od čoho by sa dal v podstate následne odvodiť i názov tohto kvalitne prevedeného, chladne čiernobieleho, ale najmä v samých detailoch nasnímaného, a k tomu zároveň aj v neustálych dialógoch sprístupneného titulu; po správnosti akoBlízko k životu, v ktorom sa dalo z tvárí trojice ústredných protagonistiek naprosto vyčítať, čo takáto"tehuľka"musela akurát prežívať, keď by sa čokoľvek pokazilo: prichádzajúcaCeciliaElliusová[Ingrid Thulinová]akurát potratila, zatiaľ čo povedzme zase večne pozitívne naladenáStinaAnderssonová[Eva Dahlbecková; mimochodom, pripomínajúcu mi svoju rakúsku kolegyňu - Máriu Schellovú, čo sa konkrétne celkovej fyziognómie týkalo, ináč sestra Veľkého Maximiliana], sa na toto bábätko mimoriadne tešila, pričom ešte sa pripojila i posledná aktérka do „dámskej jazdy,” a toHjördisPettersonová[Bibi Anderssonová], ktorá po novom prírastku príliš extra ani netúžila kvôli niekoľkým dôvodom z toho automaticky vyplývajúcich, ktoré sa postupne predostierali pred divákovým zrakom, rovnako ako i zvyšné dva príbehy, keďže asi iba v jednom z nich svitalo na lepšie časy, kde by sa to hneď ani akosi zvlášť určite nepovedalo. • Samozrejme, že podaktoré rodičky vzápätí čochvíľa aj kojili, aby som sa stále nenachádzal len v akomsi depresívnom opare, ktorý doslova miestami nenormálne sálal z nemocničnej izby, kde boli tietotri dubyubytované, no musím podotknúť, že tento „pochmúrny Švéd,” neostal svojej povesti nič dlžný, keďže sa opätovne vyžíval v komponovaní ťažkých záberov, v ktorých sa rovno pozeral až kamsi na dno ženskej duše, čo vedel dokázať ibaINGMAR BERGMAN, jeden z najväčších kinematografických inžinierov všetkých čias!•Jednalo sa o dramaticky komponovaný titul z čisto len ženskej perspektívy ohľadom toho, aká môže byť podoba pôrodu extrémne vyčerpávajúcou, čo si ako muž nedokážem absolútne predstaviť, no ako priamo zúčastnený divák som sa ocitol oveľa bližšie k tomu, čo si mám vskutku o tomto "pojme" naostatok aspoňže myslieť.

Ingmar Bergman na malém prostoru (sevření nemocničního pokoje) rozehrál výborné psychologické drama a očima tří těhotných žen dal nahlédnout do jejich životů.. Cecilie, Hjördis, Stina... Zaujala mě i Brita, moc se mi líbila, filmová postava i herečka.. Mýma očima smutný film, domnívám se, že smrt do porodnice nepatří, resp. neměla by...

Ak Godard po zhliadnutí “Leto s Monikou” vybehol z kina a kričal “Bergman stvoril ženu!”, tu ma tá myšlienka prenasledovala ešte viac. I. B. stvoril filmové priekopníctvo skúmania ženského psyché v tých najintímnejších momentoch. Príbeh niekoľkých žien uprostred ich najzásadnejšieho bodu v živote - pôrodu. Sociálne zázemie, vzťahy a prístup k životu - i k tomu nadchádzajúcimu, je veľmi individuálny a vyobrazený neskrášleným pohľadom. A v rozpoložení každej z nich dokáže byť vďaka režisérovi intenzívny aj pre mužov. Sú to momenty príchodu alebo zániku nového (dieťa) aj starého (život). Je to ženská intimita, ktorú muži “chápu”, ale jej “nerozumejú”. Teda okrem Bergmana. Autor totižto v konzervatívnej dobe vytvoril priestor pre prezentáciu vnútorného sveta žien jeho intímnym odhalením a vystavením svetu vonkajšiemu - svetu "mužov", skrz ktoré ho dokázali lepšie uchopiť aj oni. Za to mu navždy patrí veľká vďaka! (“Harry. Je to ten najlepší muž na svete, ale týmto veciam nerozumie.”)

[4,5*]     Bergman, akého mám najradšej - Bergman psychologický, hĺbavý. Tento režisér mi je tak blízky, že môžem siahnuť aj po nejakom jeho skoršom, menej známom diele a môžem si byť takmer istý, že na konci sklamaný nebudem. Nápad natočiť psychologickú štúdiu z nemocničného prostredia mi pripadá veľmi originálny, vlastne si spomínam len na dva istým spôsobom príbuzné filmy: skveléŽenské oddelenie (1991)(tu si myslím, že sa Štepka Bergmanom inšpiroval) a výborné Kachyňovo dieloPozor, vizita! (1981). Väčšina filmu prebieha v tej istej nemocničnej izbe, kde sa paralelne odvíjajú príbehy troch tehotných žien, ktoré predstavujú tri rôzne pohľady na materstvo. Prostredie nemocnice aj postavy sú vykreslené veľmi autenticky, čo spolu s úžasnou štúdiou materstva dáva filmu veľkú silu. Dielo je to mimoriadne nadčasové. Veď stačí upraviť pár drobností (zariadenie nemocnice) a môže to pokojne prebiehať aj dnes, trebárs aj v niektorej z našich nemocníc.

Kdyby některé dialogy nepůsobily nerealisticky a kdyby ten závěr nebyl tak strašně odhadnutelný, asi bych dal i 5*, protože je to přesně takové psychologické drama, jak si ho představuju. Ono je takové ale i tak - o postavách víme hodně (a to nejen o hlavních, ale dokonce i vedlejších, viz. jedna ze zdravotních sester), dokázaly mě zaujmout a byl jsem zvědavý, jak to s nimi dopadne (i přes to, jak průhledné to od začátku bylo) každá má uvěřitelný charakter, má to hloubku a zazní zde spousta chytrých vět, je to skvěle natočené a hlavně brilantně zahrané, až mě překvapovalo, jak tu ty herečky dokázaly tak dokonale a realisticky střídat emoce - ačkoli Evě Dahlbeck jsem to zpočátku moc nevěřil, ale až později mi došlo, že to není přehrávání, ale charakter postavy, kterou hraje. Fakt, nějak takhle si představuji solidní psychologické drama, ale takových je bohužel v současné době snad ještě míň, než malých podnikatelů kteří nejsou kvůli současné situaci v krizi... Už jen kvůli tomu musím Než se rozední ocenit a o to víc mě mrzí ty mínusy, hlavně teda ta strašná předvídatelnost. Vždyť se nad tím zamyslete sami - máte tu ženu, která se na své dítě strašně těší, nemůže se ho dočkat, má milujícího manžela a pak je tu druhá žena, která ani pořádně neví, jestli to své dítě chce, protože je sama, bez peněz a matka by jí asi zabila, kdyby nějaké dítě vůbec měla. Tak schválně, jak to asi dopadne? Možná je to jenom můj problém a pro ostatní to tak průhledné nebude, ale já si nemůžu pomoct, od prvních 15 minut jsem tak nějak měl jasno - a ono to vyšlo. Ale tak aspoň z toho plyne poučení, že SPOILER se člověk nikdy nemá předčasně těšit, jelikož se mu taky může vymstít KONEC SPOILERU. 4*