Čekající ženy (1952)

RannýBergmansa teda najskôr štylizoval len do akejsi podobyhollywoodskychmelodramatických a sentimentálnych diel, aké sa vskutku nakrúcali práve v klasickomHollywoode- povedzme niekedy v XL. rokoch, XX. storočia →Casablanca,Mildred PiercečiThe Best Years of Our Lives,atď, pričomautorsi následne tiež vypožičal aj ich celkovú estetickú náklonnosť, až sa to miestami normálne stávalo strašne neúnosným vo význame:  nadchádzajúcej teatrálnosti v priamej spojitosti na citové vydieranie diváka; v rozpätí po sebe troch idúcich príbehov, ktoré sa napokon zlievali do JEDNÉHO CELKU, započal ústrednú líniu udalostí, a predsa trocha i viac komplikovanejších vzťahov v zmysle retrospektívy z [chronologického] pohľadu trojice ženských postáv -I.Rakel[Anita Björková],II.Marta[Maj-Britt Nilssonová] -pripomínajúcu mi švédsku legendárnu predstaviteľku - Ingrid Bergmanovú aIII.Karin[Eva Dahlbecková], kedy týchto jednotlivých hrdiniek bolo celkovo až päť v miestnosti, keď jedna z nich sa nimi dokonca možno inšpirovala, zatiaľ čo trebárs posledná, sa k danej veci akosi vôbec nevyjadrovala, keďže to podľa nej ani nijako extra zvlášť zase nebolo potrebné, pretože sa pomaličky už azda konečne blížil koniec tohto natiahnutého titulu, ktorý v rámci pocitového dojmu - pôsobil ešte i o niečo málo dlhšie, než v skutočnosti bol..., no i napriek niektorým výhradám z mojej naprosto triezvej hlavy, resp. strany, nemôžem potvrdiť, že by som počas danej projekcie nejako vyslovene trpel, aj keď sa zároveň rovnako priznávam, že som sa občas pozeral na to, koľko je vlastne hodín, a to už iba toľkoto scén ostáva do konca...?•A nebyť mojich sympatií ku I.B., tak konečný výsledok by sa zrejme nakoniec zastavil až kamsi na2*, čo momentálne našťastie nehrozilo, nakoľko bolo totoČakanie žien[na ich mužských náprotivkov] celkom stráviteľné, no na opätovné nakuknutie do zákulisia snobskej famílieLobeliusovcov, ma znovu rovnakým spôsobom nikto nenaláka.

Panoptikumneúspěšných milostných a manželských vztahů, ve kterémBergmanovarežie figuruje v přestrojení za překvapivě vtipného komediálního filmaře, na jehož základě vytváří svůj souvislý a harmonický film. Ve čtyřech epizodách prokazatelně interpretuje pohled, že každá skrytá touha vede k odříkání, které vždy následuje různorodá forma kompromisu.Detailní, osobitá a vtipná psychologie vztahů, odhalující pocit frustrace a naprostého odcizení od společnosti s občas zbytečnou emocionální hloubkou.

Príbeh je o štyroch ženách, ktoré čakajú na svojich mužov a pritom si spríjemňujú chvilku príbehmi zo svojho života. Každý príbeh je iný, majú v sebe vtip,iróniu, realistickosť i zmyselnosť. Je to ranný Bergman, ale tak nápaditý a s minimálne jednou pamätnou scénou, že ma to trocha aj prekvapilo. Už dlhšie som rozmýšľal či dám niekedy Bergmanovi 5* a za výtahovú scénu, po ktorej som plakal smiechom, tých 5* dám, keď nájdem ešte lepšieho Bergmana, svoje rozhodnutie prehodnotím.

Ďalší príspevok do Bergmanovskej filmografie. Neupútal ma a jeho sledovanie ma viac vyčerpávalo, ako bavilo. Dokonca som si prečítal, že to bola komédia. Ostatní vychvaľujú príbeh z výťahu, ale k nemu som sa už nedostal, pretože som si krátko po polovici filmu uvedomil, že nie je mojou povinnosťou ho dopozerať, keď ma nebaví.

Toto bol môj trinásty Bergman a videl som ho trinásteho decembra. Neurobil som to úmyselne, takže zaujímavá náhoda. Svojimi suverénnymi kvalitami ma film celkom prekvapil, nakoľko ide o značne ranú tvorbu režiséra. Prvá "poviedka" je brilantná vzťahová konverzačka, druhá má diabolsky snový charakter, ktorý je pre tohto tvorcu tak typický, no a napokon scéna vo výťahu, ktorá je tu z evidentných príčin spomínaná takmer v každom komentári, je tak vtipná a pravdivá, ako by ju napísal Oscar Wilde. Chvíľku som s hodnotením váhal, pretože to je u artových filmov väčšinou ťažko uchopiteľné, ale potom som si uvedomil, že nič viac od poriadneho filmu nečakám, ako práve to, čoho sa mi v tomto prípade dostalo.