Lazy sa pohly (1952)

"Ej, veru by sa dakto mal z toho trápenia obesiť, nuž a keď si ty najstarší a gazda k tomu, mohol by si sa ty."Patriarcha lazníckeho rodu navracia sa po skoro dvoch desaťročiach v kapitalistickom zámorí do rodných krajov. Tam medzitým úspešne prebehlo víťazstvo pracujúceho ľudu, no spoločnosť sa ešte úplne neprerodila. Drobní roľníci sa namiesto zakladania družstiev naďalej lopotia na neúrodných políčkach, ako bonus sú na nich čoby pijavice prisatí kulaci. Drevospracujúci podnik, v ktorom sa pohotovo zamestná náš odborami, štrajkovaním a nezamestnanosťou zocelený hrdina, namiesto progresu stagnuje počas žatvy, orby a iných, lazníckemu ľudu prioritnejších aktivitách. Našťastie existujú charizmatickí uvedomelí súdruzi ako úderník Dibarbora alebo kolektivizátor Chudík a aj vďaka nim, pravidelnému schôdzovaniu, zlepšovateľským návrhom a všadeprítomnému mladistvému optimizmu sa pokročí bližšie ku krajšej a lepšej budúcnosti. Budovateľský epos päťdesiatych rokov je plný čiernobielych postavičiek a situácií, nechýbajú podlí a spravodlivo potrestaní záporáci (kulak Kramár a mlynár Čierny), zarputilý odmietač, čo neskôr pochopí (vynikajúci Jariabek), rázne ženičky, ktoré nedovolia mužovi prepiť výplatu (Hájková), emancipovaná pracujúca deva (Marcineková), zodpovedný majster, ktorý sa nebojí vyhrnúť si rukávy (Petruška), regenerujúca pohoda po práci v závodnom klube a bodrí robotníci plní humoru. Napriek schematickosti a predvídateľnosti bolo sledovanie pre mňa zábava aj vďaka hereckým výkonom, solídnym hláškam a dobovej atmosfére."Kto myslí len na krumple lepšieho sa nedožije!"

Samotný príbeh navrátivšieho otca rodiny z Ameriky a vykreslenie vzťahov v rodine a v samotnej dedine je vcelku na úrovni, horšie je to už s povinným akcentom na kolektivizáciu družstva. Paľo Bielik sa síce v niektorých scénach nevyhol svojskému pátosu, s látkou sa však po filmárskej stránke vyrovnal veľmi dobre.

Stalin s Klementom na jednej stene a busta Lenina to bola asi Vrcholna scena cele Komunisteckej skur..nej agitky. Niektore filmy sa daju vidiet len raz. tento sa ani neda dopozerat cely. Drustevnici, Udernici, Laznici a Kulaci. Tieto slova az mladym nehovoria nic. Pan BOH zaplat! Film ,,Lazy sa pohly" byl oceněn na VII. Mezinárodním filmovém festivalu v Karlových Varech v r. 1952 čestným uznáním za bla bla ... ale asi nebol nominovany na Ocsara ani zlatu palmu. nechapem len 50%. Tolko kryptokomancov, este stale/ Hmmm..

Tretí režisérsky počin Paľa Bielika sa nesie v poetike jeho predchádzajúceho, taktiež budovateľského filmu, avšak s tým rozdielom, že komické prvky vyskytujúce sa v „Priehrade“ boli úplne eliminované na úkor docielenia adekvátnej vážnosti témy. Je ňou dôležitosť kolektivizácie a zjednotenia rozdrobených síl za účelom šťastlivejšej budúcnosti chudobného slovenského človeka. V centre všetkého diania stojí štátna píla, v ktorej je mnoho roboty pre všetkých lazníkov, len oni sa nevedia odtrhnúť od svojich malých políčok, a tak uprednostňujú ťažkú robotu a malé výnosy obilia, pred dobrým zárobkom. Bolo by to skvelé pozadie pre vykreslenie drsného príbehu o skutočných ľuďoch zmietajúcich sa v ťažkej dobe. Lenže problém je v tom, že v Bielikom filme o ľudí naozaj nejde. Miesto precízne vykreslených charakterov pred nami defilujú len čiernobielo schematické figúrky, prím hrá ideológia a agitačná rétorika (ktorá je hlavne v poslednej štvrtine filmu neznesiteľná) lobujúca za komunistickú stranu a útočiaca predovšetkým na kapitalistickú Ameriku, bohatých gazdov a neuvedomelosť plebsu.

Cistokrevna agitka. Jednu hvezdu pridavam za kravu, kterou tam, chudaka, tahali sem tam jak blbou...az ji utrapili k smrti. Jak tohle hodnotit...