Majster kat (1966)

Film mal pôvodne vzniknúť v koprodukcii s Juhosláviou a nakrúcať sa pri mori. Keď však v roku 1966 postihli Slovensko katastrofálne povodne, z finančných a logistických dôvodov sa veľká časť dekorácií musela vybudovať v ateliéroch a exteriéroch v Čechách a na Kolibe. Architekti a kameraman odviedli natoľko precíznu prácu, že ilúzia stredovekého dunajského mesta pod tureckou nadvládou zostala dokonalá. Film bol snímaný na klasický 35 mm filmový pás, avšak s využitím špeciálnych anamorfických predsádok. V tom čase sa v Československu na tento účel používal technický systém kompatibilný so svetovými štandardmi ako CinemaScope alebo francúzsky Franscope. Tieto špeciálne šošovky obraz pri snímaní horizontálne „stlačili“ a pri premietaní v kine sa opäť „roztiahol“, čo vytvorilo panoramatický, masívny filmový obraz. Farebný materiál: Na rozdiel od väčšiny vtedajšej produkcie, ktorá bola čiernobiela, bol Majster kat nakrúcaný na drahý farebný negatív (vtedajší Agfacolor/Orwocolor, prípadne importovaný Eastman Color), čo umožnilo vyniknúť bohatej vnútornej architektúre a kostýmom.

„Nebojsa, Pán Boh má truhlicu na každú opicu.”•Toto historické a dramatické dielo - by som vskutku práve rozdelil i na akési dve,pomyselné čiary: „pred príchodom a po príchode”, paniVášáryovej, počas čoho, vlastne ubehol aj určitý, časový úsek - majúceho spoločného menovateľa v podobe dvoch ústredných protagonistov; teda najlepší priatelia v zložení rybáraRichardusa& kataEmila, sa rozhodne najprv rozkmotrili kvôli žene menomMilica, aby povedzme znovu nadviazali presne tam, kde predtým skončili, ale tentoraz za naprosto rozdielnych okolností, nakoľko medzičasom predsa ich deti už [konečne] vyrástli do dospelosti - a tak tým pádom sa azda, zase riešili celkom rozdielne problémy; v 1/2 kuli plány najmä títo nevyspytateľní Turci, ktorí v podstate priamo zapríčinili, že siRichardussEmilom, pomaly ani nevedeli prísť poriadne na meno, tak sa totiž medzi sebou extrémne pohnevali, zatiaľ čo v 2/2, sa pre zmenu, rozhadzovali intrigánske siete, čo mi prišlo, ako oveľa zaujímavejšie zistenie, než príliš štylizovaná a strojená -predchádzajúca čiara, pričom, čo sa konkrétne týka celkovej „štylizovanosti a strojenosti”, tak príslušné spracovanie, je na týchto dvoch pilieroch, doslova postavené →  | + | = slovenský titul menomMajster kat, zrežírovaný majstromBielikom!•Čo predstavovalo vôbec najväčšiu blbosť v rámci tohto spracovania?Že p. Vášáryová, predstavovala dcéru pánaKvietika, čo pôsobilo obzvlášť komickým, až by som dokonca podotkol, že absurdným spôsobom; „síce maskéri si dali na ňom ale extra záležať, aby vyzeral akože starším, no stále to akosi nestačilo k plnej spokojnosti.” [Ad absurdum, dovedená do maximálnej dokonalosti!]•Neuveriteľne nadhodnotená záležitosť, s ktorou sa priam nestotožňujem.

Kdysi jsem tento film zahlédl v televizi, ale jen kousek, a tak jsem si teď řekl, že to zkouknu konečně celé. Avšak snímek mě moc nezaujal, spíše jsem byl na nervy z toho smutného děje. Ale herecké výkony byly dobré, Vlado Muller i Štefan Kvietik své role zahráli dobře. A Emília Vášáryová byla zamlada kočka.

Výborná až shakespearovská dráma dvoch generácií dvoch rodín. Obdobie tureckej nadvlády je len historickou kulisou pre osobnú tragédiu dvoch mužov - rybára a kata. Spočiatku priateľov, ale ako hovorí postava pašu: "Ak chceš rozhádať dvoch kresťanských mužov, postav medzi nich ženu". Vlado Müller a Štefan Kvietik skvele stvárnili na smrť znepriatelených mužov. Namysleného a pomstychtivého Emila a priamočiareho Richardusa. Emília Vášáryová s Petrom Debnárom v roliach ich detí za nimi nezaostávajú.

"Rúb Emil, rúb, môj život nemá ceny!"Starý dobrý stredovek, ľud úpiaci pod jarmom feudalizmu a ottomanskou okupáciou sa mohol odreagovať v kostole, krčme a pri verejnej poprave nejakého iného nešťastníka. Funkcia  poskytovateľa spomínanej formy entrtejmentu je vnímaná ako potrebná, no nijako zvlášť vážená. Hlavný stínač si to uvedomuje, ale tvári sa, že je s tým zrovnaný a užíva si aspoň materiálne výhody svojho povolania. Primiešajme do toho súperenie v láske, podlé ťahy a následné skrzgeneračné nepriateľstvo bývalých kamarátov najsamlepších. To všetko vo farbe a veľkorysej výprave. Scenár nie je príliš komplikovaný (jedná sa o mix rozprávky a tragédie s občasnou komediálnou scénou), historické detaily mi občas dvíhali obočie, vyrovnávajú to ovšem herecké výkony, najviac excelujú Bindas ako o kresťanstve hláškujúci turecký Alipaša, Müller ako pán popravca a milo ma prekvapil Debnár (Labudom predabovaný) ako kat junior.