Červená kalina (1973)

„Вусловиях социализма каждый человек, который сошел с пути, может вернуться к полезному труду.”[=V podmienkach socializmu sa každý človek, ktorý vybočil, môže vrátiť k užitočnej práci.]•Hlavná postava menomJegor Produkin, prezývaný „Smola”, následne azdavyprodukovalnielen iba akéhosi, čiže tým pádom doposiaľ nenapraviteľného recidivistu, ale zároveň ešte okrem toho - bol aj pomerne dosť „drzým ako ploštica”, čo skrátka dopredu už hádam automaticky predznamenávalo predovšetkým práve to, že si teda rozhodne v žiadnom prípade, nenechával skákať po hlave; po prepustení z pracovného tábora, dokonca postupne odchádzal na to konkrétne miesto, odkiaľ vlastne priamo pochádzal, pričom povedzme, že tesne predtým, udržiaval určité, korešpondenčné styky so ženou v podobeĽuby Bajkalovovej, čo v podstate predstavovalo naprosto opodstatnený rámec nasledujúcich udalostí & vzťahov;Šukšinpriam exceloval, a to až trojitým spôsobom: herecky, scenáristicky a režisérsky - jedno vskutku lepšie od druhého; ženský náprotivok reprezentovalaL. Nikolajevna Fedosejevová, ktorá bola vydatou zaŠukšinaaž do jeho predčasnej smrti v roku 1974 - vytvorilo to akúsi magickú auru, ktorá ma potom obklopovala, a vôbec, celé obsadenie pôsobilo zvlášť dynamicky.•Výborne spracované, sovietske dielo, ktoré malo nádych poetickej atmosféry, kedy som normálne akosi nevšedne pozabudol i na to, že sledujem len sovietsky príspevok, tak som sa totiž do neho neuveriteľne zapozeral, že som si takmer ani neuvedomoval plynutie toku času; obzvlášť kvalitná záležitosť!•POZNÁMKA: Obidvaja hereckí predstavitelia, sa narodili v rovnakom dni v mesiaci - v 25.

Ruská nátura v plnej "kráse". Tak on je viacnásobne trestaný, hotový recidivista a divák očakáva, že s nájdením partnerky (jaternica by bol lepší výraz), ktorá ho z neviem akého dôvodu chce (asi že je "účtovník" alebo že obchytáva brezy), a on nie aby sa zmenil, ukázal sa, aký je šikovný, milý, pracovitý, napravený a pod. Nie, on robí presný opak, klame, tará, vykrúca sa, dokonca si zorganizuje bordel-párty, peniazmi (neviem odkiaľ ich môže basista mať) šafári hala-bala, na ulici obchytáva slečnám nohy, obtiera si hubu do budúcich svokrovcov, na šéfov v práci, ale oni po úvodnej nedôverčivosti sa aj tak všetci nakoniec prikláňajú na jeho stranu. Všetko speje k záverečnej bitke s bývalými kumpánmi, ktorá sa ani nevedno prečo naskytla. Asi mu závidia jeho dedinský život. Nuda to nie je, ale natočiť takýto podivný pohľad na (asi) napravujúceho sa basistu, by nedokázali nikde inde, len vo veľkej matičke Rusi.

Že by to by bylo  něco světoborného, to tedy není. Film je pravděpodobně ceněný tím, že se vymykal klasickému komunistickému optimismu ve společnosti říené lidmi kolem L. I. Brežněva. Že prostě i v Sovětském svazu žili lidé, kteří nežili tak, jak nám bylo předkládáno oficiálními cestami. Příběh propuštěného vězně, který je nucen přijmout odpor vesnice, do níž ho přivedla jeho láska, ovšem chytnout za srdce, výkony manželů Šukšinových jsou také nepřehlédnutelné, ten závěr, kdy je vyhledán svou bývalou partou, pro niž se stal zřejmě nebezpečným zrádcem, byl trošku uspěchaný. A také setkání s vlastní matkou nedojme tak, jak by si asi autoři představovali. Ale asi to byl film, který si naprosto nepřál být sentimentální.

Dobre natočený príbeh väzňa prepusteného na slobodu. Jegor Prokudin je recidivista, ktorý sa rozhodol po prepustení zmeniť život a zisťuje, že napriek heslu zobrazenému hneď v úvode, to nie je také jednoduché. Okrem toho, že ho jeho minulosť prenasleduje v predsudkoch ľudí, prenasledujú ho aj jeho bývalí kumpáni. Nejde o žiadnu akčnú jazdu ale o typicky ruský ponor do duše človeka vrátane potľapkávania briezok. Hlavný hrdina je zmietaný poryvmi duše z extrému do extrému. Najprv ide za kumpánmi, prechádza svoje známosti a Ľuba je posledná možnosť. Snaží sa zapadnúť, potom uniká na večierok, opäť sa vracia k Ľube, klame, vymýšľa si. Najlepší vzťah má s Pjotrom, Ľubiným bratom. Spracovanie je typicky ruské a podobný zmätok ako má Jegor v hlave dostáva divák na tanier. Herecké výkony sú dobré, ale pohnútky a správanie hrdinov sú pre človeka, ktorý nemá kontakt s ruskou kultúrou často nepochopiteľné. Napriek tomu sa vo filme podarilo hlavnú myšlienku dobre zachytiť a podať aj s prídavkom ruskej duše. 75%

Keď som si pred 45 rokmi kúpil a prečítal knihu, predstavovala pre mňa príjemné prekvapenie. Šukšinov život i dielo sa príliš líšili od životov bežných Rusov a bolo prirodzené, že prekvapovali i dávali nádej. On sám i hrdinovia jeho príbehov sa správali inak, hovorili inak, znepokojovali a do životného stereotypu okolia vnášali otázky, na ktoré nebolo ľahké odpovedať. Film dobre ilustruje knihu, veď Šukšinov podiel bol príliš dominantný. Problém vidím v tom, že za polstoročie sa príliš zmenila doba i vnímanie toho, čo bolo. A tak to, čo v "periode zastoja" predstavovalo malý zázrak, je dnes súčasťou histórie, ktorá málokoho zaujíma.