Buena Vista Social Club (1999)

Tak ono dost záleží na tom, jak vás chytne tenhle styl hudby. Pokud jo, bude se vám Buena Vista Social Club nejspíš líbit, pokud ne, tak naopak. Já to má tak na půl - špatné to není, ale není to ten styl, který bych poslouchal. Co se tohohle dokumentu týče, většinu času jsem se i přes skvělou kameru a vhodné spojení hudby s obrazem pronudil, až jsem se dočkal skvělé závěrečné půl hodiny. Nevím proč, ale ta předešlá část mě prostě nezaujala. Ačkoli, když se koukám na dokument o něčem, co mě moc nezajímá (tady konkrétně kapela, od které jsem za celý svůj život slyšel jednu písničku), má to u mě dost těžké. Na tohle jsem se chtěl podívat, protože to natočil Wenders. A i když je tu znát, že to natočil Wenders, stejně jsem měl pocit, že jede tak na půl plynu... Bohužel. Wendersovy dokumenty asi nejsou zrovna pro mě, když mě nezaujala ani Pina. Buena Vista Social Club pro mě dopadlo sice o něco líp, ale pořád ne tak, abych byl alespoň spokojený. Ale třeba časem změním názor, přece jenom od Wenderse chci vidět i další dokumenty (třeba Sůl Země, na to jsem hodně zvědavý a doufám, že mě to nezklame). 3*

Autenticita. To je hlavná devíza tohto dokumentu. Už len to, že niekto (Ry Cooder) si dal tu námahu ponachádzať a dať znova dokopy bývalé a časom zabudnuté kubánske hudobné hviezdy, je úžasné a ocenenia hodné, ale Wim Wenders to skvelo zachytil v dokumente, ktorý navždy ponesie ich message. Je to oslava hudby, slobodného ducha, ale aj jednoduchého spôsobu života. Záver filmu, kedy sa podarilo dostať celý Buena Vista Social Club do Carnegie Hall je naozaj jeden veľký zázrak. Bol som týmto momentom uneseným napriek tomu, že tento typ hudby nepočúvam. (Cinematik 2016)

Hudobnici znami po celom svete, z ktorych vsak ide skromnost a pokora. Ziju pre hudbu, ale nie pre peniaze. Chcu sirit lasku a stastie. Tento dokument ma velmi dojal. Tym viac, ze som ich pred dvoma rokmi videla nazivo a tito jednoduchi, ale fantasticki ludia maju hudbu v krvi a nic im nerobi vacsiu radost, ako ked ju citia aj posluchaci.

Hudobný dokument Buena Vista Social klub rozpráva príbeh spoločného stretnutia sa najväčších kubánskych hudobných legiend. Dej filmu za začína odvíjať v momente, kedy na Kubu prichádza americký hudobník, gitarista a producent Ry Cooder, ktorý sa chce opäť spolu s kubánskymi hudobníkmi pokúsiť o úspešné vytvorenie hudobného CD. Na pozadí vzniku albumu Wim Wenders sleduje jednotlivých členov kompilácie Buena Vista Social Club. Prostredníctvom osobných portrétov predstavuje jednotlivých protagonistov a taktiež aj prostredie Kuby, s ktorou sú ich životné príbehy späté. Autor dokumentu sleduje hudobníkov v ich prirodzenom domácom prostredí, v nahrávacom štúdiu a pred vypredanými koncertnými halami v Amsterdame a New Yorku. Okruhy tém, o ktoré sa autor zaujíma sa vzťahujú na pôvod jednotlivých protagonistov, ich prvé kontakty s hudbou a ich pozícia v kapele. Takýmto spôsobom Wim Wenders postupne vytvára rôznorodú mozaiku ľudských príbehov, ktoré v jeden ucelený obraz spája predovšetkým radosť zo života a láska k hudbe. Títo ľudia sú, aj napriek ich pokročilému veku a podmienkam, v ktorých vyrastali a prežili takmer celý život, stále plní optimizmu a hybnou silou ich života je vášeň. Vášeň pre život a hudbu, ktorú svojím bezprostredným správaním prenášajú aj na filmové plátno.
Wenders svojim režijným prístupom od začiatku film koncipuje tak, aby diváka dostaočne pripravil na jeho vrchol, ktorý film dosiahne v New Yorku. V úvode filmu sa Compay Segundo vezie v veteránskom autíčku a pýta sa domácich na klub Budena Vista. Pamätníkov nenachádza veľa a do filmu sa tak dostáva prvý závan nostalgie. Dlhými jazdami cez špinavé a ošúchané kubánske ulice režisér zdôrazňuje biedu, v ktorej kubánsky hudobníci pochádzajú. Necháva protagonistov vyrozprávať svoje životné príbehy, ktoré vznikali v skromných podmienkach. S ulicami sa spájajú aj ich hudobné začiatky. Väčšina z členov kapely už od detstva hrávala na uliciach a zarobené peniaze slúžili na podporu rodinného rozpočtu. Režisér naplno ukazuje skromnosť a jednoduchosť týchto starých ľudí, ktorých práve ich bezprostrednosť a úprimnosť vytiahla s zaprášenej Kuby priamo pred vypredané publikum do New Yorku. Scéna v ktorej sa Ibrahim Ferrer prechádza po rušnej new- yorskej ulici a hovorí o tom, že by bol rád, keby to videla jeho žena, patrí k najsilnejším momentom filmu. Výrazné sú aj scény, kedy ostatní členovia kapely blúdia ulicami New Yorku, obdivujú postavičky slávnych osobností vo výklade, volajú domov rodine... Sila týchto momentov spočíva v tom, že hoci sa títo ľudia ocitli na vrchole slávy, skromnosť a úprimnosť ostali aj naďalej ich najvýraznejšími vlastnosťami.
Je jedno či hrajú na špinavých havanských uliciach, alebo pred vypredanou sálou. Ich hudba ostáva aj naďalej plná čistej spontánnosti a energie a také je aj vnútro týchto charizmatických umelcov. Wim Wenders vyzdvihuje teda silu a individualitu človeka, ktorá dokáže zapôsobiť na masy a je jedno, či pred davom ľudí stojí osoba pochádzajúca z silnej alebo slabšej sociálnej vrstvy respektíve krajiny. Podstatné je, aby to bola predovšetkým osobnosť, ktorú tvorí vnútro a povaha človeka. Film dokazuje, že členovia kompilácie Buena Vista Social Club osobnosťami určite sú...

Vcelku zaujímavý dokument o legendárnom kubánskom hudobnom zoskupení, ktoré prevažne očarí tých skôr narodených a tých, ktorí majú radi kubánsku muziku. Mne to teda veľa dať nemohlo, ale minimálne som sa čo to dozvedel o jednotlivých členoch Buena Vista Social Club a pár ich vystúpeniach. Väčšina z nich už nie je medzi nami, preto tri hviezdičky dávam na ich pamiatku. Inak ale pre mňa dosť priemerný dokument. 55 %