Žena od vedle (1981)

François Truffaut je jedným z najlepších režisérov, aký kedy žil. Ani jeden film nemá iný ako červený a škoda, že ich natočil "len" 25, kým predčasne odišiel. Má veľký cit pre drámy, hlavne tie vzťahové, a tú tragickosť dokázal stále zobraziť tak, že ju divák cíti osobne. Depardieu hrá svoj štandard, čo je u neho vždy špička, Fanny Ardant hrá presne to, čo má, femme fatale s nádychom Romea a Júlie - a prenieslo sa jej to aj do osobného života, keď práve na tomto natáčaní sa dala dokopy s režisérom Truffautom. Film je štúdiou obsedantnej lásky, ktorá môže niekoho aj nudiť, záver ale prinesie vyústenie, ktoré dáva odpoveď na to, že posadnutosť nie je už láska.

"Anistebou,anibezteba."Príbeh jednej nesmierne intenzívnej, neovládateľnej vášne (miestami hraničiacej až s posadnutosťou), ktorá je schopná priviesť ľudí až do šialenstva. Príbeh pútavý, zdrvujúci, s viacerými zvratmi - obaja protagonisti Bernard a Mathilde sú vo svojom spaľujúcom vzťahu ako na hojdačke. Podporený je skvelými hereckými výkonmi (hlavne maniodepresívneho Gérarda Depardieuho (Bernard), dokonalej femme fatale Fanny Ardant (Mathilde), ale trebárs aj umiernenej Michèle Baumgartner v role Bernardovej manželky) a aj výbornou hudbou (Georges Delerue)."Vravími:Obráťnovýlist.Lenžetenlistvážitonu!"

Zrovna presne tento cez 40 rokov starý film má značnú nevýhodu v tom, čo je mimochodom možnosť bádať hneď v úvodných záberoch, ktoré zároveň podtrhne i príchod vedľajšej postavy Odile Jouveovej, ktorá sa nám divákom prihovorí priamo do kamery, aby nás skrátka oboznámila s danou situáciou, čo jednoznačne vnímam, ako „rušivý element”, ktorý mi dosť pokazil celkový zážitok z pozerania filmu, keďže sa na mňa vyrútili zásadné informácie, ktoré radšej mali ostať skryté, t.j. vystrihnuté, kedy by sa v podstate dosiahol oveľa lepší efekt, než práve v tomto prípade, kde som vskutku často pozoroval i afektované, herecké výkony, čiže tá potrebná chémia medzi kľúčovými protagonistami sa z môjho pohľadu vôbec nedostavila, alebo celková nálada filmu je mierne roztržitá, tým chcem ďalej naznačiť, že kinematografický počin koľkokrát ani poriadne nevedel, čím chcel vlastne byť...? Dokonca ani po scenáristickej stránke sa nejedná o nič prevratné, tiež si mohli herci odpustiť niektoré repliky, napríklad príbeh okolo spomínanej Odile, kedy už naozaj nechýbalo veľa k tomu, aby to nakoniec o nej nevyhlásil i „obecný rozhlas”, kde si na druhej strane zase myslím, že sa to mnohí aj beztak dozvedeli.PS :Je mi to úprimne veľmi ľúto, ale opäť si nemôžem pomôcť, no tentokrát v opačnom chápaní, čo znamená asi tak to, že musím po prvýkrát udeliť môjmu obľúbenému režisérovi najnižšie hodnotenie, čo sa spomedzi 12 videných filmov doposiaľ nestalo. A to ešte netuším, čo ma ďalej čaká...? Našťastie už teraz prevažujú pozitívne dojmy, čiže môj postoj sa k nemu absolútne nezmení, ani po ďalších prípadných kiksoch, ktoré sa mi budú vyhýbať...? Uvidíme, nechám sa (ne)príjemne prekvapiť.

Romantický příběh připomínajícístředověkou romancio osudové lásce dvou lidí, kteří nedokážou žít spolu, ani bez sebe.Truffauttento intimní vztah s osudovostí protlačuje na povrch vzájemných poměrů a provádí invertní vyjádřeníhořkosti, která namísto zapomnění a lhostejnosti nabývá hluboce romantických kvalit. Tragická filmová ilustrace, jenž je mnohovrstvená a skvěle zahraná.

......žena od vedle alebo ako sa mladá manželka staršieho manžela rozhodne znovu si začať s bývalým milencom...keď už sú teda susedia tak čo už....a ide na to veľmi rýchlo a veľmi aktívne......možno vtedy to bolo novum,možno to francúzske prevedenie a meno režiséra z toho robia to čo spôsobuje toľký obdiv tohoto filmu....pre mňa nič extrovné - značne nadhodnotená povesť filmu.....Depardieu je možno charakterný herec ale ako osudový muž ?.....i v mladom veku pôsobí ako klifgon......záverom škoda,že si mládenec neudržal v kľude poklopec -mohlo to mať iný koniec,lebo dievčina bol prípad pre psychiatrov.....áno presne ten typ filmu,ktorý stačí vidieť raz v živote.