Konečně neděle! (1983)

Mysteriózní krimi komedie, která se točí kolem jednoho majitele realitní agentury a jeho skvělé sekretářky, která má detektivní schopnosti a pomáhá svému šéfovi přesto, že ten byl obviněn ze dvou vražd a musí se skrývat před policií ve své kanceláři.DĚJ:Realitní agentJulien Vercelje obviněn ze zavraždění svého klientaMassoulieraa později i své vlastní manželky. Zatímco se schovává ve své kanceláři, jeho krásná a chytrá sekretářkaBarbarase pustí do vlastního vyšetřování. Cestuje do Nice, převléká se za prostitutku, mlátí lidi maketou Eiffelovky, odhaluje staré milenecké aféry a postupně se dopracuje k tomu, kdo je skutečným vrahem.ZHODNOCENÍ: Velice povedený francouzský krimi snímek, který udržuje diváka v napětí po celou dobu. Perfektní herecké výkony, skvělé dialogy, inteligentně postavený příběh o čtyřech vraždách a o důvtipné Barbaře a jejím šéfovi Julianovi, který zpočátku nemá příliš důvěry v její investigativní schopnosti. Ti dva spolu pak naváží rom-sex vztah, ale ten není hlavním motivem filmu, takže mě to moc nerušilo. Tento film zcela uspokojil mé divácké touhy a proto dávám velmi silné 4*.

Výborný noir, posledný filmTruffautaako poctaHitchcockovia veľmi vydarená, atmosféra úplne pripomína tie staré filmy z 50. rokov. Je tu trochu zo všetkého. Thriller, romantika aj komédia s vyváženým humorom. A čo je hlavné udržiavanie napätia až do konca. Hitchcocka ťažko napodobiť, ale ak má niekto talent, tak to dokáže. A Truffaut ho mal na rozdávanie.

Niet najmenších pochybností o tom, že Francois Truffaut je slávny francúzsky novovlnný režisér. Nakrútil 21 filmov, z ktorých som videl 16. Napriek tomu som výrazne ocenil iba jeho Americkú noc. Ak by som chcel byť výnimočne drzý, tak by som napísal, že Truffaut bol skvelý filmový teoretik, ktorý nakrúcal filmy, ktoré ma nezaujali. Ale slušnejšie bude, ak napíšem, že sme si s pánom Truffautom nesadli. A týka sa to aj práve dopozeraného filmu. Myslím, že s Hitchcockom má spoločné najmä to, že ich filmy sú kostrbaté, vyumelkované, predčasne zostarnuté a chceli do nich vložiť viac, než sa zmestilo.

Dôstojná rozlúčka nielen s kinematografiou, ale pomaly aj so životom, ako takým (Truffaut už bohužiaľ nestihol nakrútiť ďalší film), na čo si mimochodom francúzsky Velikán vybral „hitchcockovsko” ladený film, v ktorom mu vzdáva akúsi poctu, ktorú v podstate k nemu prechovával počas celej svojej úspešnej režisérskej kariéry, čo v tomto podaní aj patrične vidieť... Kto pozná, ten určite ponachádza niekoľko odkazov. / A síce sa predsa musím trochu priznať, že som pôvodne zvažoval len „tri” hviezdičky pre film ako celok, ale to by sa mi nesmela tak mimoriadne pozdávať (páčiť) predstaviteľka Barbary Beckerovej, čiže neuveriteľne okúzľujúca, francúzska herecká fešanda Fanny Ardantová, ktorá v úlohe obetavej sekretárky, by som smelo prehlásil, že dokonca „zatienila” i realiťáka Jeana-Louisa Trintignanta, a to zrejme kvôli tomu, že sa jeho postava Juliena Vercela, musela nejaký čas ukrývať, keďže bola podozrivá zo spáchania niekoľkých vrážd... Vďaka tomu sa mohla plne predviesť, kedy si proste každý divák určite príde na svoje, čiže nakoniec si viem obhájiť, prečo som sa vlastne rozhodol, že „prižmúrim jedno oko”, ktoré som na druhej strane - neustále dokorán otváral, aby som sa nechal unášať i ostatnými zložkami filmu, medzi ktoré by som jednoznačne zaradil i vynikajúcu, čiernobielu kameru od naprosto významného, španielskeho kameramana Néstora Almendrosa, ktorá vytvára tú potrebnú atmosféru, priamo sa vzťahujúcu pre samotný príbeh, ktorý je vskutku popretkávaný samými scenáristickými vychytávkami, čo je ďalšie pozitívum, ktoré by som ocenil. Podotýkam, že tento počin by si skôr zaslúžil známku 2/3, čo sa takýmto spôsobom (na tomto mieste) oznámkovať jednoducho nedá, a tak sa teda prikloním k tomu „lepšiemu”, čo mi zrovna srdce porúča, i keď viem, že mozog by chcel asi niečo iné, ale zase si až tak vehementne nemyslím, že by bolo moje výsledné hodnotenie nejako extrémne nadhodnoteným, skrátka v tomto prípade si nedokážem absolútne nijako pomôcť, aby som učinil inak.

Tahle žánrová směsice mi sedla, bavila jsem se.. Na Fanny Ardantovou se dobře koukalo, je skvělá herečka a smyslná žena, Jean-Louis Trintignant si definitivně uloupil kus mého filmového srdce, byl opět skvělý a podmanivý.. Odvyprávěnému příběhu o několika vraždách, podezření padající na hlavu hlavní mužské postavy, ze všech sil nápomocné (zamilované) sekretářce vlastně není co vytknout a je-li, už jsem to zapomněla..