Americká noc (1973)

Film o složitém natáčení filmu. Něco podobného u nás později přinesl Trhák a byla to třeskutá zábava. V Americké noci to se legrací není tak žhavé, ale přesto i zde se najdou dosti zábavné scénky. Například scéna s kočkou. Jacqueline Bisset to opět neskutečně sluší. Přemýšlím jestli kamera kdy zabírala krásnější ženu než je ona. Americkou noc jsem viděl poprvé a byla to láska na první pohled. 80%

"Ktojerežisér?Režisérječlovek,ktoréhosastálevšetcinavšetkopýtajú.Niekedyodpovedaťvie,alenievždy."Nádherná Truffautova pocta filmovému umeniu (presnejšie procesu jeho tvorby, alebo ešte inak, filmovej mágii), z môjho pohľadu zrejme najlepší film môjho obľúbeného režiséra, zaradený aj v zozname1001 filmov, ktoré musíte vidieť, než umriete. Úžasné zasväcovanie do rôznych filmárskych technik a trikov na dosiahnutie dokonalej filmovej ilúzie (balkón "v lufte"), ale aj do rôznych technických problémov a všakovakých prekážok (často poriadnych somarín), ktoré sa môžu vyskytnúť a pri prekonávaní ktorých musí filmový štáb preukázať poriadnu dávku vynaliezavosti. Na pohľad sa to môže javiť ako nejaký strohý dokument z nakrúcania, ale pod povrchom ide zároveň o nesmierne vťahujúce nahliadnutie do tímového úsilia veľkej filmovej rodiny, v ktorej to krásne pulzuje životom, s rozmanitou mozaikou jemne vykreslených postáv, vzťahov a rôznych ľudských osudov. Bolo pre mňa veľkým potešením sledovať všetky tie rôznorodé postavy, skvele stvárnené svojimi hereckými predstaviteľmi. Ako prvú by som uviedol uhrančivú Jacqueline Bisset (Julie Baker), krásnu a pritom veľmi citlivú, jemnú a krehkú, veľmi sa mi ďalej rátala skvelá postava asistentky režiséra v podaní Nathalie Baye (Joëlle), ktorá vždy nad vecou a s chladnou hlavou dokáže riešiť akékoľvek problémy   ("Pre film by som mohla opustiť chlapa, ale nikdy film pre chlapa."),   výborní sú i zábudlivá Valentina Cortese (Séverine) a výbušný Jean-Pierre Léaud (Alphonse) a napokon aj François Truffaut (Ferrand) zahral svoju rolu verne, pôsobil ako skutočný režisér. Na záver som si nechal jeden veľký klenot, ktorým je úchvatná hudba Georgesa Deleruea v kvázi barokovom štýle (najmä nádherný "Grand Choral"), z ktorej sála neskutočná energia."Prednakrúcanímchcem,abyfilmbolkrásny.Sprvýmiproblémamiznižujemsvojeambíciealendúfam,žefilmdokončím."

Lázně č. 2:Zatím jednoznačně nejlepší Truffaultův film. Krásná pocta filmařskému řemeslu. Dokázat ukočírovat film o tom, jak se točí film, muselo být strašně náročné. Zvlášť když v tom sami ještě hrajete. Je to komplexní, a hlavně extrémně zajímavé. Zároveň byste strašně chtěli vidět ten film, který v tom filmu natáčejí. Vypadá to trochu jako sračka, ale byla by to dobře udělaná sračka.

Pravý cinefil opustí partnera kvůli filmu, ale nikdy ne film kvůli partnerovi. Truffaut to věděl, a tak si natočil tento autotematický film, do něhož pak i "nenápadně" vměstnal (byť knižně) své filmařské kolegy. Skutečně pravý *DiCaprio ukazujíc na televizor* moment. Tohle musel být film, který by jistě Francojz toužil natočit, kdyby toužil filmy točit. Moment....

"Čo to je ten váš film? Čo je to za povolanie? Spí tu každý s každým, všetci sa podvádzajú, všetci klamú.Je toto normálne?"Takto krásne a pravdivoTruffautkopol do vlastných radov a znázornil, ako to vo filme vlastne chodí. Bez príkras, bral to ako svoj život, ako niečo, čo je pre neho vnútorne normálne, hoci svet to vidí inak. Sám bol známy tým, že čo obsadená herečka, to jeho milenka až na pár výnimiek. A nerozhodol sa to ukrývať. Ukázal pozadie tvorby filmu, ako reálne prebieha, a v podstate do naha ukazuje, že tie hviezdy v žiari reflektorov sú len obyčajní ľudia, ale za to často hektickí, psycho divní, maniakálni a nerestní. Ale svet ich uctieva ako nadľudí, lebo mediálna prezentácia urobí svoje. V tom vidím silu diela aj po rokoch. Ukazuje pravdu a hoci nie je pekná, jej stvárnenie je krásne až komediálne.