Jules a Jim (1962)

Film se umístil na 46. místě v seznamu "100 nejlepších filmů světové kinematografie" časopisu Empire v roce 2010. V roce 2022 hoPeter Greenawayvybral mezi 10 nejlepších filmů ve slavné anketě, kterou každých deset let připravuje britský časopis Sight and Sound. Má předlohu v částečně autobiografickém románu. Zprvu poměrně až lyricky ubíhající příběh přátelství dvou mužů, do kterého vstoupí jedna žena, se postupně mění až v drama, které vyústí v patrně očekávaný závěr. Citát z filmu:Ve vztahu musí být vždy jeden věrný a to ten druhý.

Film jsem poprvé viděl asi v patnácti letech v brněnském kině Čs. filmového archivu Ponrepo. Tehdy jsem o něm nic nevěděl a byl jsem naprosto uchvácen jemným stylem vyprávění, obrazy, které Truffaut kreslil, prolínáním osudů čtveřice hlavních hrdinů. Poté jsem jsej viděl několikrát (v kině i v TV) a vždy mi doplnil něco nového (čeho jsem si předtím nevšiml) a utvrdil mě v jeho výjimečnosti.

Poetické, umelecké a nádherné. Bezpodmienečne najlepší film od Françoisa Truffauta a jeden z najlepších reprezentantov tzv.francúzskej novej vlny60. a 70. rokov. Rýchly strih, nespoľahlivý rozprávač, svojské postavy... pri sledovaní snímku už divákovi dochádza, čím sa Martin Scorsese inšpiroval pri rozprávaní príbehu vo filme Mafiáni. V tomto filme je zrejme najpodstatnejší prvok vojny - pred ňou si dvojica spolu s ich osudovou ženou nažívali v pokoji, no po vojne sa stretávajú takmer ako cudzí ľudia, ktorí nie sú schopní nájsť v sebe stratené ilúzie. A to je hlavným posolstvom tejto kultovej záležitosti - každá vojna tomu, kto ju prežil, zjazví dušu. Snímok je povinnou jazdou nielen pre študentov filmových škôl.

"Nemalisteveľažien,ja sommalaveľamužov.Dávatopeknýpriemer,mohlibysmebyťslušnýpár."Jedno z najvýznamnejších diel francúzskej novej vlny zaradené v zozname1001 filmov, ktoré musíte vidieť, než umriete. Dráma o zničujúcom vzťahu osudovej ženy k dvom mužom, ktorej príbeh s nádychom tragiky je v silnom rozpore s jeho skoro až groteskným podaním. Filmárskymi prostriedkami je štylizovaná do doby, kedy sa dej odohráva, to znamená do doby okolo 1. svetovej vojny (čomu zodpovedá aj tá groteska). Spočiatku mi ten štýl príliš nesedí, všetko je akési rozpustilé, rozjarené a typicky francúzsky uvravené. Hrdinovia filmu vedú bohémsky, bezstarostný život (však Paríž, ako inak), žijú zo dňa na deň, robia spontánne to, čo ich práve napadne (t.j. samé somariny) a neustále trepú akési nezmysly. Zlom nastáva príchodom 1. svetovej vojny, kedy sa nálada snímky začína postupne meniť, film zvážnie a konečne začína tá pravá dráma, ktorá ma dokáže strhnúť. V centre rozprávania je značne komplikovaná femme fatale Catherine (pre rolu stvorená Jeanne Moreau), ktorá je priam stelesnením typu ženy, čo nevie čo chce, ale neprestane, kým to nedostane   ("Ovláda poriadok a harmóniu v dome. Ale keď je všetko v poriadku, začne byť nespokojná.").   Jej (nestála) náklonnosť k mužom je zhubná, vždy si berie to, čo chce, bez ohľadu na city druhých. Ale zato vie pekne spievať (a možno aj nejaké iné veci). Tvorcovia dokážu jej milostné vzťahy zaujímavo podať v celej ich zložitosti a nejednoznačnosti (aj prostredníctvom dvoch odlišných pohľadov na daný vzťah, mužského i ženského). Na doplnenie predností tejto snímky ešte musím spomenúť veľmi peknú hudbu môjho obľúbenca Georgesa Deleruea."Catherinerobívšetkyveciceloudušou.Jesilouprírody,ktorásaprejavuježivelnýmipohromami."

Ťažká filozofická vzťahová dráma o láske a priateľstve. Ťažká možno nie je až tak myšlienkami a úvahami, ktoré divákovi predkladajú priatelia Jules a Jim, žijúci v zvláštnom milostnom trojuholníku s okúzľujúcou avšak nie veľmi vyrovnanou Catherine, ale odťažitým spôsobom rozprávania príbehu, ktorého väčšiu čas posúva neutrálny rozprávač. Do toho samozrejme vstupujú dialógy riešiace nepochopiteľné situácie vygenerované Catherininou vzťahovou nestabilitou, ktorú sa obaja zaľúbení priatelia snažia nejako emočne a často až poeticky uchopiť. Hoci sa tvorcovia snažia Catherinine emócie vydávať za lásku, ja by som sa odvážil označiť ich skôr za diagnózu. Pochváliť však môžem hercov, ktorí hrajú veľmi dobre a napriek spôsobu rozprávania pôsobia presvedčivo.