Divý chlapec (1970)

Nádherný a lidský příběh v takřka dokumentárním stylu. Truffaut opět dokázal, že není jen báječný režisér, ale též výborný recitátor a schopný herec. Film se líbil nejen mně, ale také paní Hitchcockové, která prý měla slzy v očích. Poprvé viděno v roce 2008, dnes po třetí/čtvrté projekci zvyšuji hodnocení na plnou palbu, protože je to prostě velká nádhera.

Jiný film než obvykle od pana režiséra. Velmi autentický, velmi přesný, bez velkých emocí, vypadá to jako dokumentární chronologický záznam. Krásná černobílá kamera, zároveň době děje velmi poplatné naivní metody, jak chlapce postihnout a učit. Zároveň jste do konce nedokázali toho chlapce pochopit.

"Počúvaj ma. Podľa mňa je to idiot."Životopisná dráma prinášajúca príbeh Victora, divokého chlapca z Aveyronu, ktorý je tak trochu na spôsob Tarzana či Maugliho (s tým rozdielom, že Victor bol skutočný). Viktor bol po nájdení v lese chovaný ako divé zviera, priviazaný k povrazu, vystavovaný ako senzačná atrakcia pre široké okolie. Rozumovo bol považovaný za idiota, ale len do chvíle, kým sa ho neujal lekár Jean Itard, ktorý v ňom odkryl inteligentnú a civilizovanú bytosť. François Truffaut tu zvolil návrat k čiernobielemu obrazu (naposledy v kariére), zrejme pre zvýraznenie dokumentačného charakteru snímky. Dôsledok je potom aj ten, že celá snímka pôsobí dosť stroho a bezemočne (ako prosté citovanie Itardových lekárskych zápiskov), čo podtrhuje aj postava suchopárneho, strojeného pajáca Jeana Itarda, stvárneného samotným Françoisom Truffautom. Čo sa Vivaldiho hudby týka, je síce krásna, ale akosi mi do tohto filmu veľmi nezapadá. Aby som to celé zhrnul, jedná sa proste o zručne nakrútený film, ktorý zaujme skôr svojim neuveriteľným príbehom ako filmovými prostriedkami, či umeleckými kvalitami. A to píšem ako veľký priaznivec filmov Françoisa Truffauta."Lait."

Chybí tomu sice něco navíc, co měl třeba HerzogůvKašpar Hauser, ale jinak je to hodně kvalitně napsané, natočené i vedené. Fascinoval mě začátek, kde se snažili toho chlapce chytit a fascinovalo mě to i ve chvílích, ve kterých se doktor snažil Viktora nějak vychovat - ačkoli tam bych asi ubral na monolozích, ale ne moc, protože byly podle mě nejlepší formou jak sdělit divákovy doktorovy poznatky a postupy. Navíc to má i podmanivou atmosféru, dobře se mi to sledovalo, byl jsem i zvědavý, kam se to celé posune a celkově si mě to prostě celé získalo. I ten závěr má určitou sílu, jen se ho úplně nepovedlo pořádně skloubit s tou myšlenkou o tom, že ať se ho budou snažit jakkoli převychovat, pořád bude o něco málo víc zvíře než člověk, nebo aspoň bude víc v určitém sepjetí s přírodou. Celou dobu se tam s tím pracuje, ale v závěru jako by se na to Truffaut krapet vykašlal. Ale i tak z mé strany velká spokojenost a po prvním zklamání z Truffauta jsem od něj zase viděl něco pořádného, co by u mě skoro i na ten plný počet bylo. Btw, Truffaut si tu dokonce zahrál dost důležitou roli, ale na toho malého kluka herecky neměl ani zdaleka, protože tím co tady převáděl by výkon kdejakého slavného herce zastínil - jen škoda, že už se pak skoro nikde neobjevil... Silné 4*

Mohol by byť v čisto teoretickej rovine “Viktor z Aveyronu” veľkou inšpiráciou britskému spisovateľovi Rudyardovi Kiplingovi pri vymýšľaní postavičky Mauglího z Knihy džunglí ? Divoký chlapec, ktorý väčšinu svojho života strávil sám v lese, v korunách stromov, v Caune (vo Francúzsku), a to najmä medzi divokými zvieratami, žil na prelome 18. a 19. storočia, a tak práve ním sa možno inšpiroval prvý britský nositeľ Nobelovej ceny za literatúru... ? A významný francúzsky-režisér, scenárista a herec v jednej osobe-Francois Truffaut, sa mimoriadnym spôsobom pokúsil zdokumentovať tieto staré udalosti pomocou majstrovskej čiernobielej kamery Néstora Almendrosa, keď sa taktiež ujíma hlavnej úlohy lekára-Jeana Marca Gasparda Itarda, čo sa vyzbrojil extrémnou trpezlivosťou voči tomuto nešťastnému „pubertiakovi” , ktorého všetci považovali za divoko-žijúce zviera. Pri sledovaní filmového Viktora, mám zdanie, akoby sa mu jeho predstaviteľ Jean-Pierre Cargol chcel čo najviac podobať, stotožniť sa s ním od päty až po hlavu, čiže jeho herecký výkon je naprosto svedomitý, vierohodný, koncentrovaný ! Mňa samotného vôbec fascinujú (zaujímajú) príbehy takých ľudí, ako som už nedávno citoval:Joseph Merrick, Gašpar Hauser a i Viktor z Averyronu sú pozoruhodné štúdie, ktorým sa našťastie dostavili (nakrútili) aj kvalitné filmové spracovania, a za to Lynchovi, Herzogovi a Truffautovi zo svojho celého srdca srdečne veľmi ďakujem !