451° Fahrenheita (1966)

Truffautova variace na Bradburyho počin. Od tohoto režiséra skutečně sci-fi nečekáte a proto jsem byl zvědavý na jeho rukopis, který se v místy až avantgardní stylizaci dá dobře rozpoznat. I po šedesáti letech má film co říct a dnešní situace, kdy je televizní tvorba na hraně a bojuje o nezávislost proti vymývání mozků je ještě aktuálnější.

Poselství velké, provedení takové ne-Truffautovské (z toho, co jsem viděl). Ale jednou by to měl vidět každý, kdo to myslí s filmy vážně. Dostanete chuť číst si knihy, mám velkou sbírku knih současné světové literatury od Odeonu. Začal jsem dočítat ty, které jsem ještě nestihl. Poměr nyní 57 ano - 34 ne a stále nové přibývají. Zázrak.

Pri snímke režiséraFrançoisa Truffautaz roku 1966, vychádzajúcej z knižnej predlohy spisovateľaRaya Bradburyho, sa takmer okamžite - minimálne vo filmovej rovine - ponúka porovnanie s niektorou z verziíorwellovskéhopočinu1984, potom pravdepodobnetou najznámejšou z rovnomenného roku. Oba príbehy sa totiž odohrávajú v dystopických svetoch, kde platia predovšetkým prísne zákazy a nariadenia, ako majú ľudia žiť. Lenže porovnávať tieto dva filmy asi nie je úplne ideálne. A to najmä preto, že hoci1984je v konečnom dôsledku len priemernou snímkou, stále je - či už príbehovo, vizuálom alebo postavami - z diváckeho hľadiska atraktívnejším počinom než Truffautovo dielo. To sa viac-menej odohráva v obyčajne vyzerajúcom svete, ktorého špecifikom je zákaz čítania a vlastnenia kníh a existencia hasičov, ktorí namiesto toho, aby požiare likvidovali, ich zakladajú. Medzi nimi sa potom nájde jeden - Guy Montag (Oskar Werner), ktorý čítaniu podľahne, od čoho sa následne odvíja hlavná dejová línia príbehu. Tá ako taká ale nedisponuje výraznejšou údernosťou, čo má za dôsledok, že diváka obsahovo film až natoľko nebaví. Veľký dojem takisto nezanechávajú ani jeho iné prvky, napríklad väčšina hereckého obsadenia, výprava či kostýmy (úbory a vôbec celkové pôsobenie hasičov vyvoláva skôr úsmev než rešpekt či priamo strach). Ale dielo dokáže niečím predsa len zaujať. Najvýraznejšie asi svojím námetom preneseným do praxe, čiže desivým zachytením sveta, v ktorom sa knihy (a tým pádom aj vzdelanie a inteligencia) stali nežiadúcimi a musia byť likvidované. V tomto smere je pozoruhodné aj stvárnenie "undergroundu", teda ľudí, ktorí sa "stávajú knihami" tak, že sa ich učia celé naspamäť. V dvojrole herecky - ako jedna z mála - zaujmeJulie Christie.Fahrenheit 451je dôležitým dielom - či už literárnym alebo filmovým - vďaka tomu, že upozorňuje na riziká diktatúry a jej nebezpečné dôsledky. Ako voči myšlienkam a názorom, tak aj voči ľuďom. Ak je ale reč čisto iba o snímke Françoisa Truffauta, je potrebné povedať, že divák v nej až tak veľa dobrého nenájde, čo má za dôsledok, že ide o kvalitatívne skôr podpriemerný počin.

Orwellovský svet, kde ľudia došli k záveru, že príčinou nešťastia sú knihy, a tak ich pália. Na to slúži čata hasičov, ktorá nehasí požiare, ale páli knihy. A jedného dňa si jeden z požiarnikov uvedomi, že čítať knihy je celkom pecka. Určite lepšia než sa snažiť vyjsť so svojou ženou, ktorá je aj tak živá mŕtvola. Knihu som nečítal a s filmom mám rovnaký problém ako s Blade Runnerom. Je to proste nuda. Blade Runnera som viac strávil s dvojkou a tiež keď som si prečítal knihu, ale mám pocit, že túto haluz od Bradburyho sa mi čítať nechce. Už len preto, lebo túto čatu hasičov by som strieľal ako škodnú. Na mňa toto nezabralo. Dalo sa to narvať do 45 minútovej časti Krajných medzí, určite by to bolo zaujímavejšie.

Na Truffauta netradičná, dystopická latka a rovno netradične z toho necítiť francúzskeho ducha (tento raz nakrútené skôr na americký spôsob, aj keď na takéto tvrdenie tu zasa chýba akcia). Okrem Orwella a 1984 tu vďaka sugestívnej atmosfére a chladnému svetu bez emócií cítiť budúce klasiky ako Truman Show či Lobster. PS: Režisér ako Hitchov známy obdivovateľ evokuje spolu s Herrmannom pri nočnej more Vertigo.