Umění jíst a milovat (2023)

Sledovat film, je jako vstoupit do obrazu francouzského mistra své doby. Být svědky lásky dvou bytostí bez vyznání hlubokého citu a obklopeni přátelstvím a porozuměním. Kulinářské umění je prezentováno jako symfonie, útočící s noblesou na chuťové pohárky diváka.
Doporučuji usednout k filmu zcela nasyceni : ))

„Šťastie je neprestať túžiť po tom, čo už máme“(sv. Augustín). Tá myšlienka je natoľko hodnotná, že sa oplatí si ju sem odložiť. Inak teda žranica je podľa mňa totálne prízemná záležitosť a hlboko opovrhujem ľuďmi,ktorí sa dokážu tri hodiny rozprávať o šalátoch (toť citát od ctihodného alkoholického knihovníka Bernarda Blacka), ale toto je fakt výborný film. Len sa na to dosť blbo pozerá potom, ako mal človek na obed sáčkovú polievku a cestoviny.

V zajímavostech čtu, že Juliette Binoche a Benoît Magimel kedysi tvorili pár aj v skutočnosti (1998-2003). To se nejspíš poznali při natáčení filmu Děti svého věku = příběh o vášnivé lásce George Sandové a Alfreda de Musseta. Magimel je o 10 let mladší, v "Umění jíst" je Binoche skoro 60. To však nevadí,stále jí to sluší. Navíc (smutný) příběh Eugenie a Dodina se odehrává na pozadí kulinářského "porna", což je velmi kýčovitý výraz pro Prima vařečku či tak nějak. Pravdou je, že jsem v jednu chvíli musel zastavit přehrávání, mazal domů do kuchyně a tam se pustil do kuřete, které zbylo od oběda. Skvělý film, opravdu :)

Sceny varenia su uplne bezkonkurecne, fakt nadherne a v spojeni s kulisami francuzskeho vidieka 19. storocia posobili casto ako impresionisticka malba. Ta laska k jedlu, jeho priprave a estetike je tam citit. Avsak hlavni hrdinovia mi pripadali az trochu psychopaticki s nadychom food-fetisizmu, a ich vztah prinajlepsom zvlastny, aj ked sa vo svojej obsesivnej fixacii dokonale doplnaju. Eugenie je z oznacenia "hospodynka" na vrchole blaha a nicim inym v zivote vlastne nechce byt - očividne aj manželstvo je pre ňu len akési nutné zlo, a praktický lekár tiež.

Veľmi dobrá zenová kulinárska meditácia a vyhliadková jazda francúzskou gastronomickou rozprávkou. Zároveň však, hoci sa to nezdá, popri všetkom tom varení a ochutnávaní, sa postupne mení na osobnú drámu hlavného hrdinu , ako človeka milujúceho chute a svoju spoločníčku Eugéniu. Film má pozvoľné tempo, takže si divák môže vychutnať nie len balet hrncov a ingrediencií, ale aj príjemnú atmosféru láskyplného vzťahu a francúzskeho vidieka. Produkcia je kvalitná a keďže najdramatickejšou scénou je privolanie lekára, tak zbytočne nič nedramatizuje. No keď je treba, vie podržať atmosféru na správnej úrovni. Herci hrajú skvele a sú v svojich roliach úplne prirodzení. Preto je ľahké uveríť, že Juliette Binoche a Benoît Magimel sú kuchárski mágovia.