Oppenheimer (2023)

Nolan nikdy nesklame - ani v prípadeTenetanesklamal, len to trochu prekombinoval... Pri Oppenheimerovi srdce filmového fanúšika zaplesá, pretože sa mu len potvrdí, že Chris filmy točiť vie. Problém je len v tom, že pre tých, ktorých nebaví história či kvantová fyzika (ja sa skôr radím medzi fanúšikov prvého menovaného) je film nezrozumiteľný. Aj ja som mal s identifikáciou daných postáv problém, musel do rešeršu zapojiť strýčka Google (AI v danom čase (2023) ešte veľmi nefrčala) a preto sa zážitok z perfektného strihu, úžasnej kamery a precíznej hudby strácal v nechápaní istých súvislostí a dejinných "preskokov" v príbehu snímku. Teraz po istom čase a opätovnom zhliadnutí oceňujem vyššie zmienené výhody filmu, zároveň ale istá pachuť na jazyku zostáva - ale našťastie, je len nepatrná a takmer ju necítim. Nolan si teda rozhodne ocenenia za tento film zaslúži (pevne dúfam, že nováOdysseabude stáť za to, aj keď kontroverziou ohľadom hereckého obsadenia sa na "socialistických" sieťach nešetrí...) a Cillian Murphy konečne na striebornom plátne predviedol svoj talent v plnej miere, takže aj fanúšikovia filmov si ho už budú pamätať, nielen fanúšikovia seriálov (najmä fansPeaky Blinders). Oscara si tento írsky rodák zaslúžil v plnej miere. Matt Damon predviedol svoj štandard, za čo snímku tiež oceňujem. Robert Downey JR. je netypicky úlisný, čo fanúšikovia Acengerov dodnes škrie - no ja som bol len rád, že sa herec pomaly ale isto zbavuje škatuľky. Emily Blunt zahrala trochu nevýrazne postavu tak podstatnú v Oppieho živote, a rozplývať sa nad nahotou Florence Pugh a jej "hereckým" talentom nehodlám - proste túto herečku veľmi nemusím, preto ani jej výkon vo filme ma nepresvedčil o opaku. Čo ale divákovi najviac utkvie v pamäti je hudba od L. Goranssona - ani Chrisova "stálica" Hans by neskomponoval tak subjektívnu a zároveň tak "vsugerujúcu" hudbu, ako tento Švéd. Pod jeho hudobným náporom by i Praha pri obliehaní padla... ehm no snáď som svojich českých priateľov neurazil týmto pichnutím do slabín. Celkový dojem: 8.3 z 10.

Vynikajúca životopisná dráma Roberta Oppenheimera s ohľadom skôr na jeho osobnú a politickú stránku ako na osobnosť teoretickej fyziky. Prvotriedna produkcia skvele moderuje atmosféru a miestami vytvára z príbehu politický thriller. V hereckom obsadení je plno hollywoodskych hviezd, medzi ktorými žiari ír Cillian Murphy. Robert Downey Jr. a Matt Damon tu nie sú žiadni superhrdinovia, ale svoje dedkovské úlohy hrajú skvele. 90%

Jakožto dlouholetý fanoušek filmografie Christophera Nolana jsem vcházel do kina s obrovským očekáváním, ale Oppenheimer je vskutku mistrovské dílo. Zhlédnutí tohoto filmu v 70mm IMAX v Londýně bylo zjevením; samotný rozsah formátu působil monumentálně a já jsem se cítil naprosto okouzlen každou sekundou jeho trvání. Mistrovská třída herectví a zvuku Srdce tohoto filmu patří Cillianu Murphymu. Nejenže roli zahrál; přivedl Roberta Oppenheimera zpět k životu s pronikavou, kostnatou intenzitou, která je skutečně mistrovskou třídou herectví. Jeho výkon dokonale odráží fenomenální hudba Ludwiga Göranssona, která vibruje téměř nesnesitelným napětím. Hudba nesedí jen v pozadí – žije pod vaší kůží a pohání frenetickou energii Projektu Manhattan a tichý strach z jeho následků. Dokonalý Nolanův zážitek Nolan vždy posouval hranice toho, čeho může film dosáhnout, ale zde dosahuje nového vrcholu. Praktické efekty, nelineární vyprávění a neuvěřitelná hloubka IMAX fotografie vytvářejí niterný, pohlcující svět. Je to hutný, napínavý a skvěle zahraný epos, který patří k nejlepším biografickým filmům všech dob.

10/10Esencia ticha v hudbe, vo filme aj v živote. Zmätok a chaos v dokonalosti. Úpadok Amerického sna. Smrť za búrlivého potlesku. Je to príbeh muža, ktorý stratil všetko len preto, aby ho tí, pre ktorých sa obetoval, odkopli a uvrhli do zatratenia. Je to príbeh o každom z nás. Príbeh, ktorý je výkričníkom. Neopakujme chyby minulosti. Poučme sa z nich. Škoda, že história sa opakuje... Christopher Nolan to opäť dokázal a natočil geniálnu konverzačku so skvelou hudbou, skvelými hercami, úžasnými maskami a dokonalým castingom. Tlieskam a pri titulkoch ostávam ešte 10 minút a počúvam mrazivú Göranssonovu hudobnú tému...

Technicky vyspělý film plný skvělých herců, ale pořád asi nejméně záživný Nolan. Ten se vyprávění snaží okořenit choreografickým přeskakováním mezi dějovými liniemi a občasnými vizuálními vsuvkami, ale jednak je to trochu málo a jednak to občas působí zbytečně zmateně. O samotném vývoji jaderné zbraně a technických aspektech se toho divák moc nedozví.