Věčnost (2016)

Film, ktorý som príliš dlho odkladal a teraz som ním absolútne očarený. Anh Hung Trana považujem za skvelého tvorcu, ktorý netočí tak často ako by som si prial. Mimo Norského dreva ( kedy bol najväčší problém v komplexnosti predlohy a obmedzeniach nastávajúcich pri transformácií na iný umelecký druh) ma jeho filmy zasiahli, bavili a nadchýnali. Jeho I come with rain považujem dodnes za jeden z najlepších filmov čo som videl. A teraz. Množstvo ázijských tvorcov má rado Francúzsko. To nie je až také veľké tajomstvo. A mnohým sa pošťastí tam aj niečo natočiť. Ak už nie v prostredí tak dakedy ako je tomu aj prípade Eternity - celý film, som všetkým čo k tomu patrí. Takéto niečo sa podľa mňa snaží celú dekádu natočiť Terence Mallick. Rozprávač, ktorý nás berie na odyseu jednej rodiny, ktorá prekypuje láskou a tvorbou nového života, len aby bola konfrontovaná so smrťou, bolesťou a samotou. Tieto neustále striedania vytvárajú v Tranovej réžií a vďaka Leeho kamere krásne vyváženú lyrickú meditáciu, kedy to zlé je v pozadí a to dobré je v náznakoch v prostredí prekypujúcom farbami a svetlom. Vizuálne sa nejedná o žiadne veľdielo ale pri správnom nastavení ( čo som dnes zrovna mal) mi máloktorý film trefnejšie a krajšie predstavil pointu života a jeho kolobeh beh zbytočných pátosov a hluchých miest. Ten nekonečný kruh sa stále točí a tri krásne francúzske slečny boli našimi sprievodkyňami. A hlavne začne hrať Debussy a všetko zapadne na svoje miesto. Pri tých hodnoteniach čo vidím mám pocit, že veľmi subjektívne nadhodnocujem, ale naozaj považujem Eternity za veľmi pekný a dobre zvládnutý film, hoci určite nie je pre každého. A hlavne máloktorý tvorca dokáže zmeniť prostredie, hercov, atmosféru a stále zostať verný svojmu rukopisu. A Tranovi sa to darí. Takže klobúk dole.

Tak na tento film treba mať vážne náladu. Bez celkovej duševnej pohody a náhlej potreby ezoterična, kedy už ani pesničky od Enigmy nepomáhajú, sa do tohto ani nepúšťajte, tu na duševnom rozpoložení diváka naozaj veľmi záleží. Prišlo mi to také Malickovské, no s lepším výsledným dojmom. Celý film bol ako taký fotoalbum plný rodinných fotiek, zachytávajúci ságu jednej rodiny v priebehu cca 100 rokov. Šťastné udalosti sa tu miesili s tými menej šťastnými a spolu to tvorilo celkom príjemný odtlačok do histórie naprieč časom. Na druhú stranu som mal ale pocit, akoby sa (až na tie dvojičky z úvodu snímku) vonkajšie dianie vo svete tejto rodiny ani netýkalo. Všetci si nažívali ako v raji, nikto netrpel hladom ani biedou, nikde na dohľad ani jeden zlý človiečik. A manželia si spolu hrkútali v absolútnej harmónii, bez mráčika, bez hádok a nedorozumení... Len občas prišla nejaká tá choroba a jedného člena rodiny si vzala - to je tak celé k dráme udalostí. Do toho však vyhráva naozaj príjemná klavírna hudba, ktorá ma priviedla do zvláštneho stavu rozjímania a celkovej pohodičky, takže nad snímkom moc nefrflem. Avšak hodnotím skôr alibisticky, možno za iných okolností by som jednu hviezdu ešte pridal.... neviem, svoje kvality to má.60/100

*za klid, jenž film poskytuje. * za Melanii Laurent - Matyldu a ještě jedna * za několik zajímavých detailů ve scénáři. Jinak nic. Přiznávám, že nízké hodnocení je dané mojí nevolí vůči velkoburžoazní třídě.

na své si přijdou milovnice květin a nádherných krajek a červené knihovny.ALE JINAK BERTE UŽ JEN TEN NÁZEV JAKO VAROVÁNÍ.Táhlo se to táhlo a kdo se dopočítá do jaké rodiny které dítě patří má diplom

taková celkem zdlouhavá, nezáživná sága,.... ta jednotvárně nudná forma vyprávění a hudba tomu moc nepomohly..