Piková dáma (1916)

Druhé najstaršie spracovanie slávnej polofantazijnej Puškinovej poviedky. Oproti tej najstaršej je to ako nebo a zem. Toto je fungujúce a dovolím si povedať celkom kvalitne natočené celovečerné spracovanie s doprevádzajúcimi titulkami, ktoré ponúka na rozdiel od staršieho diela konečne aj dialógy. Zaujímavé je, že zatiaľčo postavy v pôvodnom kraťase mali všetky biele parochne, tu ju má jedine stará grófka. Pobavil ma monológ dôstojníka Germain žiadajúci o tajomstvo kariet starú grófku a apelujúc slovami "pokiaľ vo vašej hrudi bilo niekedy niečo ľudské", očakávajúc, že ju touto urážkou ju obmäkčí. Záver so zjavením sa ducha mohol byť atmosférickejší, strašidelnejší, občas sa nevyhne nudným alebo zbytočne naťahovaným pasážam, ale celkovo je to fajn. Zaujímavé, čo dokázali ruskí filmári pred boľševickou revolúciou a kinematografiou ešte nenasiaknutou komunistickou propagandou.

V poradí druhá sfilmovaná adaptácia rovnomennej Puškinovej predlohy. Sústredí sa predovšetkým na psychické prežívanie dôstojníka Germana, kotrý sa stále viac opantáva posadnutosť dozvedieť sa kartový kľúč k zbohatnutiu. Veľkorysejší časový priestor tvorcovia využili i na retrospektívnu scénu. Odohráva sa 60 rokov pred hlavným dejom, a ukazuje, ako grófka v Paríži k získaniu víťazného kartového kódu prišla. O horor nejde ani náhodou. Skôr dramatický príbeh pádu jedného dôstojníka v dôsledku jeho explozívne rastúcej posadnutosti výhrou. Nesporné herecké a režijné kvality tvorcov sa však ani tentoraz nevyhli naťahovaným scénam čakania v chodbách, či pred domom, čo bolo dôsledkom snahy podrobne vykresliť vnútorné prežívanie hrdinu. No menej je niekedy viac. Na druhej strane vynechanie ďalšieho osudu Lizavety, hrdinovej partnerky, zamrzelo.

Som trošku zmätený, tu väčším hodnotením ako 3 hviezdy, pýtam sa, či som videl ten istý film. Ako napísal Sarkastic, dobový divák ( by ) mal zrejme navrch. Ono strašidelných snímkov ( tu je pojem horor braný ako všeobecný pojem ) sa v tej dobe netočilo a už dupľom nie v tamojšom Ruskom Impériu. Takže ide skôr o tie techtle pechtle, ako o dielo vyvolávajúce zimomriavky.

Film má velmi dobré tempo a délku, takže se člověk při sledování nenudí a díky mezititulkům jsem se neztrácela v ději. Příběh je zajímavý, Mozžuchin jako German správně démonický a vsuvka s francouzským dvorem byla skvělá.

ale jo, pěkně se u toho spalo.