Děti velké revoluce (1921)

„Siroty búrky” sú dve, vychovávané, ako sestry, a pritom nie sú sestry, keď v skutočnosti sú naozaj sestrami, jedná sa volá Louise, pochádza z významnej, aristokratickej rodiny, ale ešte o tom nemá ani páru, lebo bola ponechaná napospas osudu, že ešte k tomu aj neskôr oslepla, kedy Henriette Girard má najskôr veľmi nebohaté korene, pričom vyrastajú spolu odmalička, kedy úplnou a čírou náhodou osudu si v dospelosti vymenia úlohy, keď «slepá» bude dlhšiu dobu v zovretí frekventovanej žobráčky Frochardovej, že zase nie vždy "chudoba chudobu bije" , keďže sa jej zadarí zapáčiť sa Chevalierovi de Vaudreymu, ktorého famílii svitá na horšie časy, pretože sa pomaličky schyľuje k "Veľkej francúzskej revolúcii" , čiže sestry budú hodne dlho odlúčené, a ja medzitým stretávam také historické osobnosti, akými boli napríklad: DANTON, ROBESPIERRE, či aj francúzsky kráľ ĽUDOVÍT XVI. , ktorý spolu s manželkou Máriou Antoinettou skončili sťatí pod GILOTÍNOU, ó, áno, normálne nebude stíhať zotínať hlavy, skrátka, tento mechanický nástroj bude praskať vo švíkoch, kvôli ľudovému tribunálu, ktorý si teraz diktuje podmienky ! Vystupuje tu množstvo postáv, scenár je popretkávaný všelijakými udalosťami, ktorých sa vždy nejako zázračne dotýkajú obe, (ne)vlastné sestry. / Lilian a Dorothy Gishové (sestry), spoločne vystupujú na Nemom plátne, a sú k tomu aj fantastické, keď nestíham udeľovať pochvaly, a to isté platí i pre "Otca filmovej réžie" - D.W.Griffitha, ktorého filmárske postupy, sú ojedinelé svojho druhu ! Opäť cca. 2 a pol hodinový, nemý, historický - Megafilm, s kvantum komparzistov, a pritom je to extra prehľadné. Orphans of the storm z roku 1921, vnímam, ako "MASTERPIECE" .

D.W.Griffith bol majstrom réžie nielen z hľadiska svojho neuveriteľného megalomanstva, ale predovšetkým dokázal pracovať s hercami, divákovimi emóciami a gradáciou svojich príbehov. Dve a pol hodiny pri 90 rokov starom filme a ani minúta nudy, tomu hovorím nadčasovosť. Orphans ponúka aj dostatok podnetov na zamyslenie, podávaných síce polopaticky, ale v kontexte doby to vôbec neprekáža a skôr film udivuje nečiernobielym poňatím postáv, respektíve davu, ktorý nie je ani v prípade šľachty, ani v prípade chudoby vykreslený v pozitívnom duchu. V tom sú zobrazené až jednotlivé postavy, či už z jedného, alebo druhého tábora. Nech sa dajú súčasní režiséri so svojimi CGI historickými veľkofilmami a instantnými melodrámami vycpať, ja si radšej pozriem tisícky štatistov v reálnych kulisách a krásny príbeh lásky dvoch sestier v 90 rokov starom veľkofilme.

Výborný příběh s velice bohatou scénáristickou prací a perfektními hereckými výkony. Napětí v poslední hodině se neustále zvyšovalo a já strnul v dějovým čase.[8,5/10] (D. W. Griffith) (Němý čb. /// Produkce: D. W. Griffith /// Scénář: D. W. Griffith podle divadelní hry The Two Orphans Eugène Cormona a Adolphe d´Enneryho /// Kamera: Paul H. Allen, G. W. Bitzer, Hendrik Sartov /// Hudba: Louis F. Gottschalk, William F. Peters) [1001 FILMŮ, KTERÉ MUSÍTE VIDĚT, NEŽ UMŘETE]

D. W. Griffith bol naozaj skvelým režisérom. Vedel veľmi efektne zinscenovať príbeh na veľké plátno. Toto je jeden z príkladov. Nieje to jeho najmajstrovskejšie dielo, ale určite jedno z tých najlepších. Dobrý ťah bol aj obsadiť do úlohy sestier, skutočné sestry Gishové. Vyznie to tak potom reálnejšie. Určite skúste. Výpravný snímok, ktorý by vás mohol zaujať.

Griffithovi se s Dětmi velké revoluce povedlo zůstat někde na pomezí geniální Intolerance a sentimentálního Zlomeného květu. V případě tohoto filmu je však největším mínusem jeho délka, některé scény jsou opravdu vycpávkové, podobně jako občas lehce krkolomné zvraty. Přesto jde po režijní stránce opět o velké dílo doby němého filmu.