Nelitujeme svého mládí (1946)

Ten film vznikol veľmi dávno, ale má čo povedať aj dnes. Toto sa mi na Kurosawových filmoch páčilo vždy. Aktuálnosť témy. Dôraz na človeka a jeho snahu niečo dosiahnuť. Je jedno či sa jedná o filmy so sociálnou tématikou alebo o tie samurajské. Funguje to u neho takmer vždy. No Regrets for Our Youth je film predostierajúci cestu Secuko Hary (je tu perfektná) od naivného dievčaťa rozmaznaného životom v dobrom prostredí k sociálnej bojovníčke v čase druhej svetovej vojny a nedôvery, ktorá vtedy panovala všade. Viac vrstvové, uveriteľné a so silnými autorskými perličkami. Šuškanie dedinčanov je spravené dokonale.  Na konci zostáva čarosmutná nálada, ktorá je predzvesťou nádeje. Boli sme na tej ceste spolu s hrdinkou. Rezonujúce, formálne čisté a myšlienkovo bohaté. A to tie veľké diela mali ešte len prísť.

V tomto filme som sa veľkého majstra Kurosawu, môjho obľúbeného režiséra, pokúšal nájsť márne. Príbeh ľudí idúcich proti prúdu je rozprávaný akosi zmätene, je plný politiky (tomu sa ale vzhľadom k téme asi nebolo možné vyhnúť), je príliš melodramatický a ja som sa celý čas nebol schopný naladiť na rovnakú vlnu. Hlavnú postavu hraje Secuko Hara, ktorá svoju rolu silne prehráva a ktorá mi dosť vadila aj vo filmoch Jasudžiróa Ozua. Navyše jej postava sa skoro celý čas správa ako šibnutá.

V první polovině filmu si člověk pořád říká "jo, je to zajímavé, takové pomalé ale zároveň jasně artikulované a zajímavě podané" a pak se film někde lehce za polovinou zlomí a celé je to trochu jako když vás někdo vytáhne z teplého domova a nechá vás pochodovat v dešti a v blátě. Neskutečné silné a sugestivní... Celkový dojem: 80% Zajímavé komentáře: zelvopyr, pm, stub, Volodimir2

Film je zaujímavý, ako z historického hľadiska rovnako aj ako klasická dráma. Všetky historické udalosti sa skutočne odohrali, tak ako je to podávané vo filme. Len osoby sú fiktívne. Dej filmu začína v období priebehu Mandžuského incidentu a začínajú prípravy na vojnu spojenú s inváziou japonskej armády na ázijskom kontinente. Pochopiteľne, že aj v Japonsku sa našla opozícia, proti zbrojeniu a silnejúcemu militarizmu. Film rozoberá incident na Kjótskej univerzite, kde profesor Takigawa Yukitoki za svoje názory (obhajoval marxistickú filozofiu) musel opustiť univerzitu. Na protest ostatní členovia Právnickej fakulty odstúpili zo svojich funkcii a študenti bojkotovali štúdium. Dej filmu sleduje osud profesora Yagihara (ide o profesora Takigawu) jeho dcéry Yukie a dvoch jeho študentov Ruykichi Noge (ľavicovo orientovaný študent odchádza z univerzity a zapája sa do ilegálnej činnosti) a Itokawa (pokračuje v štúdiu na univerzite). Po vojne sa profesor Takigawa vrátil späť na univerzitu a stal sa jej prezidentom. Cez osobu fiktívneho hrdinu Noge sme sa dostali aj k osudu profesora Hidemiho Ozakiho, ktorý bol popravený za spoluprácu so sovietskou spravodajskou službou , bol informátorom sovietskeho agenta Richarda Sorgeho. Ozaki sa dozvedel, že Japonsko sa chce vyhnúť vojne so Sovietskym zväzom. Tak sa uvoľnilo pre bitku u Moskvy 18 divízii, 17000 tankov a viac ako 15000 lietadiel zo Sibírskeho vojenského okruhu. Ozaki aj Sorge boli popravený za špionáž. Osud profesorovej dcéry Yukie a rodičov jej milenca Nogeho je v skutočnosti osudom pozostalých po profesorovi Ozakim. Aj im sa dostalo zadosťučinenia až po vojne. Film sa nemohol vyhnúť cenzúre a v našom prípade dvojitej. Nakoľko pochádza z roku 1946 tak prvou cenzúrou prešiel cez japonský filmový priemysel ale aj cez okupačný americký. Jeden z tých lepších japonských filmov.

Spolu s lehkomyslnou, zamilovanou dívkou, nerozhodnou mezi dvěma muži, ale ranami osudu dozrávající do samostatné, svobodné ženy, prožíváme více než dekádu přerodu japonské společnosti směrem k fašizmu, v níž bylo protiválečné smýšlení státním aparátem tvrdě potíráno. Kurosawa v pomalém, civilním, mistrovsky zrežírovaném i zahraném dramatu zaujímá neochvějné mírové stanovisko a naději po porážce (i pro zocelení charakteru) vidí v tvrdé budovatelské práci.