Kráľovská hra (1999)

Film o pomste a zadosťučinení prostredníctvom šachu. Takáto pomsta je chladná, nekrvavá, ale o to agresívnejšia. Staršiu českú humornú verziu som celkom nechápal a tu som konečne pochopil, o čo v predlohe Zweiga išlo. Nesklamali herci ani réžia, za mňa vedie Dančiak.
––––Je to absolútny primitív. S niekoľkými závitmi špecifickej geniality. Niečo ako ojedinelá zlatá žilka v tone hluchej doliny. ... Šach nie je preňho iba hrou, ale nástrojom hrubej moci a násilia. Kompenzáciou jeho pocitu menejcennosti. –––– Nepodceňujte ľudí, ktorých nenávidíte.

Kráľovská hra je sfilmovaná podľa novely Stefana Zweiga Šachová novela.Keď ju Zweig dokončieval tak pod fašistickou diktatúrou hynulo jeho rodné Rakúsko.Do konca 2. svetovej vojny chýbali ešte 4 roky a on postupne dával život šachovému veľmajstrovi Juhoslávie Mirkovi Czentovicovi, človekovi, ktorý je síce šachový génius, ale je primitívom a nie je schopný iného citu, ako nenávisti. Proti nemu sa po vojne, na plavbe parníkom z New Yorku do Buenos Aires, na šachovom poli postaví Dr. Heinrich Kleibert, ktorý za druhej svetovej vojny bol 8 mesiacov väznený v samoväzbe zástupcom veliteľa gestape pre Viedeň SS Oberführer Hermanom Spitzom a tento pobyt vo väzení prežil len vďaka knihe rozborov šachových partii svetových šachistov.Na druhej strane bol Czentovic, ktorý bol priateľom gestapáka, ktorý vyšetroval Henricha na gestapu. Výzvu Czentovica, ktorý v tejto partii vidí ľahko zarobené doláre, Kleibert prijíma a v skutočnosti je to pre neho odplata za mučenie pri výsluchoch, ide o bitku na život a na smrť. Ako to všetko dopadne si môžete pozrieť v tomto vynikajúcom filme vo verzii z roku 1963 pod názvom Šach mat, alebo Hrušinského koncert v Královskej hre z roku 1980, respektíve v slovenskej verzii Kráľovská hra z roku 1999. Ide o veľmi silný príbeh, v jednoduchej zápletke sa rozvíja zložitosť ľudského myslenia, prežívania a jednania.

Nečítal som Zweigovu predlohu, ani nevidel českú inscenáciu s Hrušínským a Munzarom. Bez nadšenia ale aj bez odporu som si pozrel túto inscenáciu s dobrými, i keď nie vynikajúcimi hereckými výkonmi. Chýbalo mi vytvorenie tej osudovej atmosféry okolo šachovej partie, v ktorej sa rozhoduje nielen o víťazstve, o stávkach na víťaza, ale najmä o satisfakcii za všetko prežité utrpenie. Predpokladám, že to bolo zmyslom Zweigovho diela a to malo byť súčasťou televízneho filmu na to, aby odo mňa dostal o hviezdičku viac.

Martin Huba podal mimořádný výkon – charismatický v utrpení i v zápasu s ním, s noblesou, která proměňovala bolest v důstojnost. Stanislav Dančiak byl jeho přesným protipólem: nepříjemně hnusný, a právě proto výborný. Inscenace tak vyzněla jako drama o životě samotném – o boji, pokoře i krutosti.

Tohle byl Dančiakův zřejmě nejlepší výkon. Jeho velmistr je prost jakýchkoliv citů krom ukrutné sebelásky, je soběstředný nadutec s prázdnýma očima. Dívat se do těch očí plných zla a ryzí hlouposti je skutečný zážitek.