Jeden deň pre starú paniu (1966)

Jeden deň pre starú paniurežiséraMartina Hollého mladšiehoz roku 1966 nie je typickým filmom (česko)slovenskej novej vlny, ale rozhodne z neho cítiť uvoľnenú atmosféru šesťdesiatych rokov dvadsiateho storočia. Čiastočne zamotaný dramaticko-komediálny počin s čiastočnými, ale prakticky zanedbateľnými scenáristickými nedostatkami (najmä z hľadiska nerovnomerného využívania postáv), stojí predovšetkým na dejovej absurdite a hereckých výkonoch. Využívajúc skôr nepravdepodobné situácie, vzájomne na seba nadväzujúce, tvorí od začiatku do konca spleť udalostí, ktorých ústredným protagonistom jeŠtefan Kvietik, ocitajúci sa v role nežiadúceho snúbenca aj falošného ženícha. Snímka, dlho "zavádzajúca" svojím názvom, síce nepatrí medzi zvlášť výrazné ani významné diela, diváka ale dokáže dostatočne zaujať, pričom funkčnými prvkami sú už spomenuté silné herecké obsadenie, viaceré veľmi dobre napísané výstupy ("Tomu sa dnes hovorí sexuálna demokracia."/"Na internáte môže mať priateľa z Konga, pomohol mu s marxizmom... na to sú tam slabí."/"Judáš fízelský."), ako aj atraktívna dobová bratislavská výprava.Jeden deň pre starú paniuje dobrým, do istej miery nenápadným počinom, ktorý by mohol byť ešte lepší, ak by bol scenáristicky o čosi viac "učesaný". V každom prípade mu ale nechýba nápad a obstojné spracovanie, ťažiace z viacerých silných prvkov.

Veľmi dobre sa na to dívalo, hlavne kvôli iskreniu medzi Kvietikom a Dvorskou, ale aj kvôli Pántikovi a jeho výlevom pred manželkou či pred švagrom Filčíkom, bývajúcim kdesi pri Dunaji. To všetko v atmosfére aká sa dala zachytiť len vtedy, v uvoľnených 60. rokoch, podfarbená príjemným hudobným motívom od majstra Lišku. Skvelé herecké výkony šmrncnuté vtipnou hláškou či dialógom na povrchu slabej zápletky, ktorá je k neuvereniu, zostávajú tým najlepším čo sa dá vyždímať z tohto filmu.

Taký obyčajný ľudský príbeh o jednej láske a jednej svadbe, ktorá s tou láskou nesúvisí. Občas vtipné, občas aj krimi, ale takým ružovo-panterským spôsobom vrátane hudby. Najkomickejšie postavy tentokrát stvárnili vážení herci Filčík a Pántik. ––––Tak to je koniec! Nejaká podzemná organizácia.

Krásná Milena Dvorská a ohromný sympaťák Štefan Kvietik v neobvyklém příběhu se zajímavým hudebním podmazem Zdeňka Lišky.. Příjemná atmosféra, pobavili mě i pánové Pántik a Filčík, dobře se mi na to koukalo, závěr mě trochu překvapil, ale to vůbec nevadí..

Když pominu standardně rozporuplnou Liškovu hudbu (místy příšerná) a málo uvěřitelnou zápletku s Martinem, tak se jednalo o docela koukatelný, poměrně neznámý (asi kvůli tomu faráři) film z půvabně ošuntělé staré Bratislavy, s docela zajímavými postavičkami v čele s femme fatale Dvorskou.