Idiot (1951)

"Nikdysiťanemôževziať.Prečo?Pretožeťanechcezničiť!Takžezničímňaastiahnemasoseboudopekla!“Ťaživá dráma, v ktorej sa Kurosawovi podarilo veľmi vierohodne adaptovať ruskú románovú klasiku na japonské reálie. Jej hlavným hrdinom je Kameda (Masajuki Mori), čistá duša (niekto by povedal, že idiot), ktorá do pokryteckého sveta vôkol neho vôbec nezapadá. Ocitá sa v poli pôsobnosti dvoch silných, vzájomne veľmi odlišných žien, ktoré majú naňho nebezpečne mocný vplyv (a súčasne aj on na ne). Tou prvou je tajomná osudová žena s pochybnou povesťou Taeko Nasu (Secuko Hara), tou druhou zase hrdá mladučká dievčina Ajako (Jošiko Kuga), oplývajúca nespútanou živelnosťou. Ešte pár slov k hereckým predstaviteľom. To, ako Masajuki Mori hrá hlavnú rolu, vo mne vyvoláva dosť rozporuplné pocity - miestami je veľmi presvedčivý, inokedy ma zase svojím prejavom otravuje (striedavo sa tvári ako Ježiš Kristus - spasiteľ a ako idiot). "Drzaňa" Jošiko Kuga ma tu silne zaujala svojim pomerne neobvyklým prejavom. Secuko Hara, ktorá sa mi inak príliš nepáči (vo viacerých filmoch som ju kritizoval), mi tu do role osudovej ženy výborne sadla. No a ako zvyčajne bez najmenších výhrad voči výkonom dvorných hercov Kurosawu, Tošira Mifuneho (Denkiči Akama) so zlovestným pohľadom, nie úplne čestného Takašiho Šimuru (otec Ajako) a nerozhodného Minorua Čiakiho (Mucuo Kajama).""Nie je vôbec žiadna nádej. Nemám chuť ťa ešte niekedy vidieť.“ To bola podstata jej odpovede.“ "Akojupoznám,mohlobytoznamenať,žeexistujenádejažeťachcevidieť.“

Zasnežené Hókkaidó má niečo do seba. Ten chlad v ktorom sa tento emočný epos odohráva je skvelým kontrastom voči postavám a ich pocitom. Adaptovať Dostojevského nie je asi ľahká úloha. A už tobôž nie keď zmeníme lokácie, mená a prostredie ( hoci si viem predstaviť ten ruský chlad v každom jednom zábere). Kurosawa je ale emočný režisér. Jeho postavy dýchajú a konajú, ako keby boli vystrihnuté zo skutočnosti. Občas je tu mierne prehrávanie a melodramatickosť, ale vo výsledku to nevadí. Takmer tri hodiny sa nám totiž rozkrýva príbeh o láske a túžbe, nenávisti a spoločenskej odmietavosti a každá z postáv tam vlastne hľadá len pochopenie a nehu. Čo je znova skvelý kontrast so snehom a mrazom. Nejedná sa o najlepšieho Kurosawu. Ale neviem si veľmi predstaviť tvorcu, ktorý by tak ťažkú a komplexnú látku dokázal adaptovať tak ľahko a s takým citom pre detail, ako je tomu v prípade Akiru.

S celkom zaujímavýmIdiotomto mohlo pravdepodobne dopadnúť ešte oveľa zaujímavejšie, nebyť drastického narušenia zo strany filmového štúdia Šóčiku, ktorému sa zrejme nepozdávalo, aby vznikla ucelená autorská verzia o celkovej dĺžke viac ako štyroch hodín (presne sa jedná až o 266 minút !), a tak mu ju tým pádom trochu "oklieštili" , povedzme o dobrých 100 minút, čím sa film ako celok, tým mierne zmrzačil, čo napríklad priam najideálnejšie vidieť na celkovom filmovom rytmuse, ktorý je kvôli tomu miestami narušený, a preto vnímam toto spracovanie, ako jedno z najnudnejších, akými sa v 50. rokoch režisér prezentoval, že už práve teraz to môžem takmer prehlásiť, keďže som si týmto snímkom skoro skompletizoval túto päťdesiatkovú dekádu, kde určite bolo z čoho vyberať... No i napriek predchádzajúcej vlne kritiky, neľutujem, že som zhliadol prostoduchého človiečika Kamedu, ktorý si asi toho zobral na plecia viacej, než bol vôbec schopný uniesť, kedy si zase divák často uvedomoval, že tu skrátka asi niečo dobre nedopadne, však ? Totižto, veľmi obstojne sa nastavila - kompletná línia vzťahov i udalostí, ktoré zvyčajne podtrhovala prítomnosť postavy Taeko Nasuovej, totiž akonáhle sa objavila pred kamerou, tak vtedy bola nefaľšovaná radosť zo sledovania všetkých záberov, v ktorých si fenomenálna japonská herečka Secuko Hara počas trvania filmu zahrala. Mimochodom, kompozíciu obrazu mal na starosti Tošio Ubukata, ktorý si na herečku extra kvalitne posvietil. Neviem, či by si Dostojevskij zrovna takto predstavoval spracovanie svojho románu »Idiot« z roku 1868 do zrovna takejto filmovej podoby, ale podľa mňa sa režisér Kurosawa s touto výzvou popasoval vskutku (nad)štandardne, že opäť pri tom nesmel chýbať ani Toširó Mifune, čo je už typickým znakom tohto režisérsko/hereckého tandemu, že jeden sa absolútne nezaobíde bez toho druhého, teda aspoň týmto spôsobom to nateraz zakaždým funguje. A podotýkam, že vždy je to o niečom úplne inom.

Pro mě osobně zatím nejpodivnější Kurosawův film... Jistě je to dáno jak tím že jsem nečetl Dostojevského předlohu tak tím že jde o sestřih provedený studiem bez toho, že by se jej Kurosawa zúčastnil. Z původních 265 minut zůstalo dnešních 166 minut. Zmizely tedy téměř dvě pětiny děje. Kurosawa prý studiu vzkázal že pokud už chtějí film sesříhat, nejlepší by to bylo po délce... Z vysvětlujících popisků v úvodní části filmu lze vydedukovat, že stříhání se odehrávalo především zde. Poněkud zmatečný byl ovšem i závěr... Z filmu díky tomu do jisté míry zmizela logická stavba, rozhodně ale zůstala silná atmosféra. Přiznávám ovšem, že jednání většiny postav mi tak jako tak nepřipadalo úplně pravděpodobné a myslím, že za to už svévolný střih nemohl. Více než o skutečném duševním onemocnění film (a zřejmě i Dostojevského předloha) vypovídá o tom, jak si v dané době lidé duševní chorobu (což mimochodem epilepsie tak úplně není) představovali. Základní paradox duševně nemocného který ve skutečnosti jedná daleko přirozeněji a pochopitelněji než lidé zdraví je ale samozřejmě silný a velmi nadčasový... Celkový dojem: 70% Zajímavé komentáře: Adam Bernau, anniehall, kinej, Anderton, ScarPoul, Gwaihir

Tento film přinesl Kurosawovi nemalé potíže a málem ukončil jeho dosavadní úspěšnou kariéru. Do kin se dostala pouze okleštěná verze, původní autorský sestřih v délce 265 minut byl zkrácen střihači studia bez možnosti zásahu režiséra na 166 minut! Chápu, že producenti mají hrůzu ze čtyřhodinových filmů, ale tohle se opravdu nedělá. Film je pak narušen (jeho rytmus, styl, návaznost děje) a je z něj v podstatě torzo (byť v tomto případě - i v mnoha jiných, třeba "Úžasní Ambersonové" - se pořád jedná o velmi dobrý snímek). Herecké výkony už tradičně výborné, líbí se mi odraz dvou tváří na skle výlohy vedle obří fotky Taeko (jakoby symbol celého následujícího děje), závěrečná scéna se svíčkami, kde Akama podléhá šílenství, karneval na ledě, opakující se motiv nože, vhození balíku peněz do ohně atd. Navzdory neúspěchu "Idiota" se chtěl Kurosawa k Dostojevskému vrátit ještě v roce 1970, kdy uvažoval o adaptaci románu "Zápisky z mrtvého domu", pro tento projekt ale nenašel producenta. Škoda...