Doznání (1970)

Bezkonkurenční zobrazení, usvědčující doktrínu stalinistické mašinérie z nepříčetného barbarství. Nevím, zda se snímek natáčel chronologicky, s přibývajícími minutami stopáže se však vrásky na obličejiYveseMontandaprohlubují a kila ztrácejí. V dnešní době, kdy mnoho z nás má psychické trauma z nestabilního Wi-Fi připojení a nenalezeného mobilního signálu absolutně nepochopitelné.

Ťažké pozeranie, ale aspoň raz tento film treba vidieť (raz za mňa aj stačilo). Horory vykonštruovaného procesu a socializmu, s veľmi hutnou atmosférou a častými repetíciami. Film je ako špirála: neustále točenie sa v kruhoch ale postupné blíženie sa k neodvratnému koncu. Gavras používa mnoho opakovaní, svoj klasický humor a halucinačné momenty, ktoré nás viac vťahujú do fyzickej a duševnej deteriorácie hlavného protagonistu. Skvelé herecké výkony, poteší Gabriele Ferzetti, ktorého som ani nespoznal.

Řemeslně film výborně zvládnutý, což se od Costy-Gavrase dalo očekávat. Metody STB při výslechu  až na dřeň plus nejistota příbuzných, co s nimi vůbec je. Na druhou stranu sami souzení v tomto procesu byly špičky tvrdého komunistického režimu, kteří jen pocítili  metody vlastní strany. Smutné je jen to, že byli většinou vybrány pro svůj židovský původ a to jen pár let po válce.

Těžký film na koukání. Přišlo mi, že cílem bylo diváka zcela záměrně utahat, aby byl vyřízenej stejně jako hlavní hrdina. Fyzický teror není zobrazen až tak explicitně, ale s psychickým si vyhráli. Nedostatek spánku skombinovaný s neustálými výslechy se projevuje na odsouzencově mysli a ty střihy, když už mu hrabe to vystihli perfektně. Zajímavá je pozdější část, kdy už krotký vězeň vede stále marnější disputace a je nucen podepsat pomalu každou větu, čímž si postupně zmenšuje manévrovací prostor a nyní již mírný vyšetřovatel umně posouvá tam, kde ho chce mít. Film počítá s tím, že se divák v procesu se Slánským orientuje. Můj případ to nebyl, tak jsem si to chvílemi pauzoval a googlil všechny ty Noely Fieldy a Laszlo Rajky. Jako lekce dějepisu za mě velmi hodnotné. Ještě musím zmínit wtf scénu se spadlejma kalhotama. Zajímalo by mě, jestli se to fakt stalo.

Začiatok 50. rokov minulého storočia. Miesto diania: Československo. Forma vlády: naprosto tvrdý proletariát, a k tomu zároveň i desivé "pražské procesy," ako bonus extra naviac, medzi ktoré by som následne mohol zaradiť i práve ten okolo komunistu a námestníka ministra zahraničných vecí, súdruhaArtura "Gérarda" Londona, obvineného zo špionáže, čiže odteraz prichádzali na rad iba brutálne vyšetrovacie metódy, kedy chceli takéhoto človeka buď úplne zničiť, alebo poprípade priviesť na pokraj nervového zrútenia, aby sa konečne priznal k niečomu, čo [ne]učinil, keď obidve možnosti v podstate spadali rovno do úvahy; pôvodom grécky režisér, pôsobiaci vo Francúzsku, s ľavičiarskym zameraním sa,Costa-Gavras, sa pokúsil tieto, nie tak dávne udalosti, dôkladne zmapovať, až by som dokonca podotkol, že na to išiel akýmsi rafinovaným, resp. dokumentárnym spôsobom, ktorý bol hneď vedľa precíznej strihovej skladby [s archívnymi zábermi - vsuvkami] v nadštandardne udržiavanej línii s nasledujúcimi prestrihmi do zrejme dvoch časových rovín: predtým a potom, kedy minimálne v jednej z nich, priam exceloval, tentohľa, a vtedy i mimoriadne šikanovaný, so zvyčajne len strhanými výrazmi tváre a značne pochudnutý, protagonista, ktorého francúzsky predstaviteľ, pochádzajúci z rodiny talianskych prisťahovalcov,YVES MONTAND, poňal nielen ako psychicky zlomeného človeka, ktorý šiel až na hranicu svojich fyzických síl, ale súčasne tiež svitala i určitá nádej na lepšie zajtrajšky; bohvie, čo si vôbec myslel v tých konkrétnych časoch, či napokon z príslušnej situácie živý vyviazne? Zabudol potom niekedy na svoje väzenské číslo "3 2 2 5"?•Predchádzajúce vypočúvacie postupy, síce pôsobili neuveriteľne autentickým dojmom, to teda ani zvlášť nepopieram, no teraz sa musím oprieť i o ten poznatok, že ich nadchádzajúca kadencia bola predsa v rámci celku viacej prehnanejšia s potenciálnymi sklonmi k prehrávaniu sa; skrátka, držali ma stále v pozore, ale postupom času som už máličko strácal pozornosť, keďže som si miestami ešte pripadal, ako pri počúvaní "obohranej platne," asi toľko z mojej strany k danej veci, ktorá inak ako c-e-l-o-k, rozhodne obstojí, lebo tento šikovný, zväčša najmä politicky angažovanýautor, bol pre ňu ako stvorený, asi nateraz všetko z môjho uhla pohľadu, ktorý sa neustále pohyboval v maximálnom rozčarovaní nad týmto "temným obdobím," ktoré v pozmenenej forme funguje asi až doposiaľ, inými slovami povedané: Predstava komunistického režimu, á laSTALINISTICKÉ ČISTKY, vo mne vzbudzuje mimoriadne obavy - strašný teror ma desí! → vskutku,temná história ľudstva.