Dospěláci v místnosti (2019)

Politický film, ktorý nesadne každému. Pre náročnosť témy, ktorú paradoxne nemusíte sledovať. Skôr sa Gréci pokúsili natočiť film, ktorý ich má ospravedlniť pred EU. Dobre výkony, nahliadnutie do zákulisia veľkých rokovaní. Vlastne je to ukážka toho, čo by asi nikto normálny robiť nechcel. Veľká politika. Hlavne keď idem do filmu s dabingom neočakávam, že budem 80% času čítať titulky. 3 z 5

Keď sa povie na poli EÚ Grécko, tak sa mi v mysli vybaví Shootyho karikatúra tučného rehotajúceho sa gréckeho prasaťa, ktoré stojí oproti slovenskému chudému či chudobnému úbožiakovi. Grécko je exemplárny príklad lenivosti a národa, voči ktorému máte kopec zábran prejaviť solidaritu. Ak sa však od tohto postoja divák odosobní a bude sledovať film z pozície Gréka, ktorý sa snaží vlasť zachrániť od pohromy vyjednávaním na mnohých stretnutiach, film si užije. Celý úspech stojí a padá na hlavnej postave ministra financií, ktorej sa excelentne zhostil Christos Loulis. Ten chlap má ťah na bránu, je charizmatický a sympaťák, ktorému zožeriete, že o krajanoch hovorí, že sú v humanitárnej kríze, keďže im o 40% poklesli platy či dôchodky. Režisér poňal tému tragikomicky a natoľko pútavo ju vypráva, že si obľúbite pánov v oblekoch, hlavne Nemca Wolfganga či šéfa Menového fondu a ich neoblomnosť. Všetky pojmy či problémy sú zrozumiteľné ozrejmené aj keď sa hrdinovia stále točia v kruhu ďalších a ďalšich len vedľajších argumentov. Myslím, že dielo je istým spôsobom satira na nekonečné kvákanie na mítingoch, na ktorých sa nič poriadne nedohodne, to je údel dnešnej doby, v tejto snímke Grécka.

Južné národy to je stelesnená siesta, rozumej lenivosť. Majú to v krvi, proste treba oddychovať a na robotu je čas, asi tú mentalitu zdedili ešte z čias otrokárskeho Ríma či Grécka. Niet preto divu, že práv slnečné krajiny majú zvyčajne najvyšší dlh. Čo sa týka Grécka, poznám osobne mnoho Grékov, ktorí mi potvrdili, že v tých časoch pred dlhovou krízou sa žilo tak, že na bankách boli vylepené letáky s Ferrari a sloganom: „Chceš to ešte dnes? Môžeš to mať.“ A ako na páse dávali úvery 18-ročným chlapcom, kľudne aj 100 000 eur. Dnes sú títo chlapci po bankrote a presťahovali sa do zahraničia, pretože doma práca nie je. Gréci sú fajn ľudia, ale solidarita s týmto konaním? Nikdy.

Myslím, že obsahovo aj formálne úplne mimo. Krvilačná EU versus dobroprajné Grécko... ehm, toto bolo podľa mňa úplne mimo realitu. Boli to práve Gréci, ktorý si rozhajdákali celú ekonomiku a žili desaťročia nad možnosti svojej ekonomiky, bolo len otázkou času kedy to praskne. Záchranný plán bol v podstate jediné rozumné riešenie a celý film sa zaoberá jeho detailami, ktoré sú však aj napriek dlhej stopáži podané veľmi chaoticky a nezrozumiteľne.

Bajka o Davidovi s Goliášem.Dvě a půl hodiny politické sekané. Film je úzkostlivě pečlivě vybádaný a velmi hloupý. Natočený s obvyklou populistickou jednoduchostí a odmítající rozumné analýzy. To co film odhaluje je to, jak je to všechno smutné. Lze to ale také pojmout jako úchvatný "infotaiment" , zábava informacemi. Antické postavy jsou opravdu hnány představami o dobru a zlu ve smyslu Sedláčkové knize Ekonomie dobra a zla. Autor na přednášce o ekonomii Bible říkal, že v Bibli jsou pasáže o bezplatné pomoci bližnímu svému a záleží na nás, jestli Řecko uznáme za svého bližního. Pak je tu také tématika žití na dluh, což se v Řecku provozovalo ve velkém. Když si půjčí sedlák od své manželky a dluh nesplatí, peníze se nikam nevypaří a zůstanou v rodině. V tomto případě v EU. V historii nemělo moc vlád (Argentina) odvahu své dluhy neuznat, protože by vznikl precedens a bankéři by již nikomu nepůjčovali. Vystoupením z EU a znovuzavedením své Drachny a snížení jejího kurzu vůči EU by obyvatelé pravděpodobně přišli o své úspory. I v tomto případě by se peníze nevypařily.