Živý bič (1966)

"Živý bič" je román, ktorý napísal spisovateľ Milo Urban. Prvé vydanie vyšlo v roku 1927. Patrí k najvýznamnejším slovenským literárnym dielam. Dej sa odohráva v malej dedine Ráztoky, ktorej obyvatelia sú sužovaní krutými udalosťami prvej svetovej vojny. Stupňujúci sa útlak, bieda, ponižovanie, smrť a sociálny teror vygradujú v bezbrehý hnev prostého ľudu, ktorý zoberie spravodlivosť do vlastných rúk. Veľmi silná dráma. Čítal som ju so zatajeným dychom. A s rovnakým pocitom som pozeral aj na jej filmovú adaptáciu, ktorú v roku 1966 natočil režisér Martin Ťapák. Tak ako román, tak i film patrí ku klenotom slovenskej epickej umeleckej tvorby. Je to protest ubitých, utrápených, do kúta zatlačených ľudí voči vojne, nezmyselnosti vraždenia a bezohľadnému sociálnemu útlaku. *****

"Škodatibolosemprísť.Moholsiradšejtamzostať."Martin Ťapák je jedným z najvýznamnejších slovenských filmových tvorcov histórie a dá sa povedať, že aj mojím najobľúbenejším (minimálne podľa počtu filmov, ktorým som udelil 4 a viac hviezdičiek), takže som si nemohol nechať ujsť príležitosť doplniť si jeho filmografiu, keď sa toto jeho významné dielo objavilo v programe Slovenskej televízie. A podľa očakávania na mňa urobilo silný dojem, aj keď musím priznať, že režisérova komediálna a folklórna tvorba mi vyhovuje o niečo viac. V tomto filme miesto pre humor proste nie je, má baladický charakter a celou jeho dĺžkou sa vinie tragický podtón. Výborne je tu vykreslené prostredie slovenskej dediny (v tomto bol Martin Ťapák vždy skvelý) v tragickej dobe prvej svetovej vojny, a to nielen vonkajšie znaky (tu úraduje nádherná čiernobiela kamera Tibora Biatha), ale aj vnútorný charakter dediny, a to prenikavo do hĺbky. Postavy sú rozmanité a živé, majú svoju psychologickú hĺbku (rozhodne nejde o žiadne čiernobiele karikatúry). Tvorcovia pritom našich ľudkov vôbec nešetria, skôr naopak - pranierujú sa tu rozličné ľudské neduhy, akými sú závisť, prospechárstvo, pokrytectvo (svätuškárstvo), či alkoholizmus (pálenka tu tečie doslova potokmi, aj keby nebolo čo do úst vložiť). Silnou stránkou filmu sú ešte aj vynikajúce herecké výkony, najmä štvorice Milka Vášáryová (Eva Hlavajová), Viera Strnisková (Ilčička), Štefan Kvietik (Adam Hlavaj) a Mikuláš Huba (odpudivo slizký notár Okolický) a ako je v Ťapákovych filmoch dobrým zvykom, výborná je i hudba. Napokon príde aj na ukážky ľudových zvykov, čo je celkom fajn oživenie."Najprv by bolo treba vedieť, kto je na vine." "Kto je na vine. Keď suka nechce, pes neskočí." "Pes možno, ale človek..."

Výborná filmová adaptácia klasického románu. Notoricky známy príbeh útlaku prostého ľudu s kritikou moci a vojny, Kvalitná produkcia sa môže úrovňou kľudne porovnávať so svetovou tvorbou svojej doby. Herci výborní a hlavne umelci čo sa prejavuje častokrát až divadelnou expresiou a kvapku sem tam je trocha viac pátosu, čo je ale u Ťapáka štandardný umelecký výraz. 75%

Výkvet slovenského herectva, veľmi známe dielo, ale čo má totálne sralo bola uplakanosť až urevanosť. Ženská plače, dieťa plače, potom zase narieka tá istá ženská, všetko strašne hlasno, aby sme pochopili, že ozaj trpí. Nervy som mal z toho. Až som skontroloval, či to je naozaj Živý bič, alebo len Bitch.

Dielo ktoré dokonale vykresľuje slovenskú tvorbu v Československu a je spracovaním jedného z najlepších protivojnových románov napísaných našimi autormi (čo sa týka prvej svetovej vojny rozhodne tým najvýznamnejším) je zároveň naozaj typickým slovenským dielom dlhého obdobia našej kinematografie. Stvárnenie života na vidieku a SNP dostávalo mnoho priestoru a príkladom toho je aj Marek Ťapák v ktorého tvorbe dominujú tieto príbehy. Aj vďaka tomu že samotná predloha je dobrou knihou možno film zaradiť medzi tie najlepšie Československé.