Deň, ktorý neumrie (1974)

Silná herecká generácia vo filme, ktorého príbeh ničím neupúta. Ťapák nie je režisér pre súčasnú generáciu, jeho tvorba záberov a strih je plný inotajov a nevypovedaného. Všetko necháva na divákovi a toho po čase prestane baviť. Našťastie to má aj slušné bojové scény, keď opomenieme rotu falošných tigrov v útoku a jednu veľmi dobru scénu, keď nemci hlásia Hofflemu rozmiestnenie utočných skupín. Nemôžem ale povedať, žeby ma to bavilo. 2 z 5

Debilných partizánskych filmov sa natočilo viac než dosť, tento nevyčnieva z radu. Za hodinu tu padlo asi viac výstrelov než v celej druhej svetovej vojne a keď stíchol hluk guliek, mnoho divákov si mohlo myslieť, že sú v nejakej jazykovej škole. Vo filme sa okrem slovenčiny hovorí aj poľsky, rusky a nemecky. Ťažké sústo aj na skúseného polyglota.

V tomto filme bolo evidentne cítiť dobu v ktorej vznikal. Cnostný partizáni proti nemilosrdným Nemcom, ktorí padali po stovkách. Na moje prekvapenie mi tam tento moment výraznejšie nevadil, keďže ho bolo vcelku s mierou. Jasný Ťapákov rukopis sa tu ukázal najmä v krásnych záberoch prírody a v neutíchajúcich ľudových motívoch. Na naše pomery kvalitne natočená vojnová dráma zo skvelým hereckým obsadením. Škoda len obrneného vlaku, ktorý mohol byť využitý o niečo viac. 70%Vlak zvaný film - Lumiere

Každý má toho svojho Nemca. Treba pochopiť, že toto nie je osobná vojna. Deň, ktorý neumrie, mohol byť osobnou psychologickou drámou, mohol byť klasickým revenge flákom. Keď Štefan Kvietik hovorí, že musí toho svojho Nemca zabiť, ide z neho strach ako z Charlesa Bronsona. Nakoniec je to ale spektakulárny vojnový akčný veľkofilm. Čo je myslím nakoniec aj dobre. Keď už je tých fráz veľa, tak vždy nastúpi ratata a treba uznať, že je sa teda na čo pozerať. Ono pri akčných filmoch až tak tá schematickosť nevadí, takže si viac zapamätáte tanky, samopaly a všadeprítomný rachot, ako napríklad dievča, ktoré je ochotné obetovať svoj život za to, že namiesto bandita povie partyzán. Len tá netitulkovaná nemčina vám už po tých mnohých našich vojnových filmoch začne pripadať ako zámerný žart režisérov na divákov, ktorí nemecky nevedia.

Na poli vojnovych filmov v ceskoslovenskej kynematografyji ide len o taky lahsi priemer, ktory stoji na dvoch hercoch : S. Kvietik /Boxer a Smrt/ a R. Brzobohaty /Vsichni DFobri Rodaci - osobne ho nemam rad/. Tematicky ide o SNP a boje s tym suvisiace. Reziser Martin Tapak sa teda do vojnovych filmov velmi nevyzna, na takeho Otakara Vavru a jeho trilogiu Dny Zrady - Sokolovo - Osvobozeni Prahy rozhodne nema. Ani reziser, a ani film. No ale zase, aby som len nekritizoval, parkrat sa vystrelilo a aj pancierovy vlak tu bol, takze vydalo na slusny priemer. Ovsem, nic viac. 60 %