Balada o Vojtovej Marine (1964)

"Ustúp bratu vojakovi!"Hudobný nástroj v rukách, toť cesta do dievčenského srdca, o čom vie svoje potulný husliar a príležitostný paholok Jašek Mistrík. K jeho smole si pohľadná a pyšná mlynárska dcéra Marina Melicherová šanuje ostatné telesné orgány pre poriadneho chlapa, ktorý sa zjaví v podobe z vojny sa navrátivšieho dominantného alfasamca a tancmajstra Maceka Majerčíka, náš na bok odsunutý hrdina im k tomu celému ešte zaobstaráva hudobný doprovod. Jednoduchý, ale intenzívny príbeh, plný ľudovej muziky a tanca, čo inak až tak veľmi nemusím, ale tuná sú to priam až organické zložky deja. Hodne dobré sú aj scény s erotickým podtónom, ako pranie v potoku, mútenie masla a kontrola zrna, tiež tance mi svojou živelnosťou evokovali až animálne dvorenie a boje o samčie prvenstvo známe z prírodopisných filmov, intenzívne napätie poskytujú aj drevorubačské momenty. Vynikajúce herecké výkony a skvelá kamera aj hudba, na pár momentov si zakrepčí aj režisérov potomok, pravdepodobne v príprave natrhanie strunyo dva roky neskôr. Päťkrát sladkô pre mlynárku."Rada ho?" "Nie, ale taká som ako očarená..."

Balada o Vojtovej Marine je rozhodně kvalitní počin co se týká kostýmní práce, hudby, tanců a lidové slovesnosti obecně. A zrovna zde jsem velmi litoval, že se nejednalo o barevný film, protože tím by krásy prostředí vynikly ještě víc. Bohužel zápletka samotného příběhu je sice zajímavá, ale málo rozvedená. Stejně jako postavy. Nemáme ani možnost si udělat nějak moc obrázek o tehdejším životě. Částečně ano, ale spíše právě co se týče lidové zábavy, hudby a tance. I tak se mi snímek ale docela líbil.

Slovenský folkórny "muzikál" a na moje prekvapenie asi najnadčasovejší Ťapákov film. Uhrančivá krása oravskej prírody, tragický, dobre známy príbeh nešťastnej lásky a hlavne herecké (Mistrík) a tanečné (Majerčík) majstrovstvo. Debutový a pre mnohých zrejme aj najlepší snímok od tohto režiséra. Hidden gem slovenskej kinematografie, aj vďaka scéne z dedinskej zábavy, ktorá seriózne konkuruje aj najlepším z Broadwayských hitov.

Martin Ťapák predlohu prispôsobil svojmu autorskému štýlu, čo väčšinou znamenalo podriadenie príbehu folklóru. Čiže opäť sme svedkami dlhších scén ľudových tancov a doprovodnej hudby. Nechýba pochopiteľne ani príroda. Osobne mám dojem, že čiernobiela kamera dielku pomohla, nepôsobí totiž tak televízne. Zaujme aj zopár šikovných strihových montáží, avšak o experiment určite nejde. Jednoduchý milostný trojuholník je tak akurát na tú niečo vyše hodinku. Submisívnejší muži ale môžu byť po konci sklamaní, hlavne netreba vešať hlavu. Je iná doba a ide stále len o film, i keď...

Tance pamparádne. Krpce v jednom ohni, kroje dokonalé. Ľudová muzikálová etnobalada sťaby bič. Veľa muziky, málo deja. Jeden epizódny dialóg posúva film vyššie. Vystihuje z jednej kontroverznej strany príčinu domáceho násilia, ktorému čelia ženy v rodinách dodnes. Hoci nastúpil vek Vodnára, v ktorom násilie na ženách malo byť minulosťou. Ide o to, že Marína sa tesne pred svadbou zveruje husliarovi Jaškovi, že jej nastávajúci ju bude mlátiť. Jaško sa jej pýta, prečo si ho teda berie, veď nemusí. No a ona v odpovedi použije dva argumenty, ktoré u nej zohrávajú prvoradú úlohu. Prekonávajú vopred vedomý údel ženy, mlátenej pravidelne, podobne ani mlynárovo žito: a) je to chlap, naozaj chlap a nie mäkota Jašek, čo by jej bol len oddaným milujúcim mužom, b) je ním fascinovaná a očarená. Mimochodom husliar a paholok Jašek zohráva vo vzťahu k Maríne úlohu užitočného idiota. Taký je žene svojho srdca vždy poruke, pokiaľ ho ona potrebuje. Slečna sa mu ale telesne oddať nehodlá. Často sa veľa mladíkov dočká podobného modelu aj dnes. Sú pozorní poslucháči svojich vyvolených, spoločníci do kina i kaviarne, no skutek utek. Dámy ich srdca totiž čakajú na Chlapa. Chápajúcu a rozumnú, no zženštilú verziu muža potrebujú len dočasne, na vyplnenie vzťahového prázdna. Vo vzťahu k nim doslova a do písmena plnia funkciu suchých kuriev.