Rysavá jalovica (1970)

Toto je proste klasika ako sa patrí! Dejovo jednoduché, zápletka triviálna, no napriek tomu vynikajúci film, ktorý si vždy rád pozriem. Vykreslenie postáv v podaní hercov absolútne uveriteľné, a tie dialógy či samotné hlášky nemajú chybu ani po toľkých desiatkach rokov. Aj keď sa jedná o humoresku, tak je to v podstate zároveň smutné - ale zato poučné! S alkoholom sa neradno zahrávať :)

K tejto kinematografickej klasike som sa dostal po viac ako polstoročí po jej vydaní. Sobotný večer jarných prázdnin vytvoril ideálne podmienky na spoločné domáce kino. Kukučínovu poviedka ma ako povinné čítanie milo oslovila. Je to jednoduché, ale hodnotné dielo s dôležitým posolstvom: "NEPI! V knižke ma zaujali realistické, ba až atmosférické opisy akejsi tichej a melancholickej nálady slovenskej zimnej krajiny. Film v tomto ohľade nesklamal. Dielu slovenského dramatika sa dostala solídna obrazová pocta v prevedení absolútneho klasika československej režisérskej scény, Martina Ťapáka. Herecké obsadenie bolo na príbehové postavy ako stvorené. Na Kronerov prejav sa jednoducho nedá nespoľahnúť. Šesťdesiatdva minút naRysavú jalovicuúplne stačí a divákovi sa ešte dostane niekoľko vrchovatých hrstí tradičného slovenského humoru minulého storočia. Milo pobaví aj v súčasnej dobe.Rysavá jalovicaje klasika slovenskej umeleckej kultúry, ani poviedka ani film by nemali uniknúť žiadnemu Slovákovi. Odkaz striedmosti bude nášmu národu ešte dlho na oči vyhadzovať. Vďaka pán Kukučín, vďaka.

Pred všetkými filmami o ožran párty amerických tínedžerov bola Rysavá jalovica. Dominantnú časť stopáže strávi hrdina v riadne potrundženom stave a vďaka tomu sa dostane do mnohých roztomilo úsmevných situácii. Króner bol pán. Atmosféra slovenskej dediny na maxime. Tunajšie hodnotenie ale samozrejme vôbec nereflektuje filmárske kvality tohto diela (alebo jednoducho nedokážem takéto veci náležite oceniť). 6+/10

Predtým, než skončil Janko Kroner tam, kde skončil, to bol jeden z najcharizmatickejších slovenských hercov súčastnosti. Hanba mi, že k jeho strýcovi som sa dostala až teraz. Jednoduchý príbeh slúži ako perfektný podklad na humorné situácie, vďaka krátkej stopáži tu niet hluchého miesta. Smiala som sa v podstate stále. Ani svojho pravidelného spoločníka nepočujem každý deň smiať sa tak nahlas. Za 62 minút som sa naučila, že slovenská kinematografia nie je taká zúfalá, aspoň nie ak siahnem o pár desiatok rokov naspäť a pripomenula si, že dej skutočne nemusí byť prekombinovaný, aby bol pútavý. A po rokoch som objavila pôvod známeho označenia "mrcha žena". ;)

Klasika z pera Kukučínovho nesie jasný Ťapákov rukopis. Výborné herecké obsadenie i prevedenie. Humor síce už pamätá nejaké tie rôčky, ale určite neurazí. Škoda, že posolstvo abstinencie sa nijako nepretavuje v našich životoch, bohužiaľ. Odporúčam aj novšiu verziu poviedky - Dlhá cesta domov z cykluNesmrtelnív opäť výbornom prevedení Lukáša Latináka.