Největší pecivál na světě (1982)

„Cifroš princ, sám sebe sa páčiš!“ Keď uvážime, aké WTF niektoré slovenské rozprávky sú (Mahuliena, zlatá panna), pričom v jednej hral aj Marek Ťapák (nekonzistentný Plavčík a Vratko), potom treba povedať, že Popolvár je dobrá, poctivá, pekná a v dobrom skromná rozprávka, ktorá sa na nič zbytočne nehrá, drží sa pri zemi a pritom paradoxne ponúkne viacero dodnes vcelku slušne mrazivých apokalyptických záberov so Zemetrasovými prejavmi, za sprievodu burácajúcej hudby Svetozára Stračinu. Ťapák je ako hlavný hrdina sympatický, jeho bratia Kyselica a Černý správne zhýralí, neschopní a rozmazaní a do toho mocný kráľ s mocným telom a ešte mocnejším hlasom Vlado Müller, jeho dcéra Zuzana Skopálová, konkurenčný kráľ/brat Bronislav Križan a dvorný šašo v podaní koho iného, ak nie Jozefa Kronera. Scenár obsahuje viacero rozkošných nápadov (hrdina prekabáti záporáka v podstate vďaka tomu, že ho dobre naj*be červeným sudovým). Čo ma zarazilo, je, že hoc Müller hrá teoreticky kladnú postavu, je jeho kráľ zároveň kolosálny blbec, pretože je evidentne slepý, keď považuje za schopných dvoch synov, ktorí sú už na prví pohľad úplne nemožní a statočného syna č. 3 podceňuje. Veď to nemá elementárnu logiku, takýto kráľ by dávno nebol kráľom. Rovnako nepochopiteľne pôsobí, že ho neustálou urážajú „popolvár hnusná tvár“, pritom vyzerá ako normálny mladý muž; keď už to takto chceli páni tvorcovia (v čele s režisérom Martinom Ťapákom, ktorého syn náhodou v tomto filme dostal hlavnú rolu), mali mu dať aspoň nejaké poškodenie tváre alebo čo. Zvláštne je, že pomotaný kráľ ani miestami vyložene zlí a zákerní bratia nie sú na konci nijako potrestaní, ani neprecitnú, nedajbože aby sa ospravedlnili. Ej veruže čudné, prapodivné dramaturgické rozhodnutie na rozprávkové pomery! Palec hore za nenápadný fór, kedy Müller hrajúci v klasike Medená veža kričí „Medená hora!“.

Túto rozprávku mám rada, aj keď princezná (Zuzana Skopálová) mi spočiatku vždy príjde ako rozmaznaná káča, dej je pekný, milý, vtipný, mám veľmi rada Mareka Ťapáka a Vladka Müllera a neodmysliteľne patrí táto rozprávka medzi moje najsledovanejšie počas sviatkov už roky rokúce...je treba prihliadnuť na efekty, hold, je to rok 1982...to o mne ešte 5 rokov nebolo "ani vtáčika letáčika nechyrovať" :) určite si pozriem aj o rok zas :)

Má to super momenty, ale pre mňa Zemetraz je veľmi slabý záporák, ale princezná nádherná. A objavuje sa tu rozlúštenie záhady z filmu Nebojsa, kde je tu na ČSFD uvedené v Zaujímavostiach, že v Nebojsa v sj verzii princeznú (Zuzana Skopálová) dabuje Zdena Studenková, čo nie je pravda, lebo Zuzana tam hovorí sama za seba, ale v tejto rozprávke - Popolvárovi ju naozaj Zdena Studenková dabuje, takže tu by malo byť uvedené, že Zuzana Skopálová je nadabovaná Zdenou a nie pri filme Nebojsa.

Popolvár je taký Popoluško. Nelogičnosti v rozprávkovom filme značné množstvo: V noci sa zjavuje akýsi kôň, najprv s medenou, potom so striebornou a nakoniec so zlatou hrivou. Neviem prečo sa zjavuje a akú má rolu vo filme.  Potom Popolvár sa niekolkokrát ocitne v jaskyni Zemetrasa, neviem čo tam chcel spraviť, lebo nič nespravil.  Ale nakoniec dostal nápad opiť vínom Zemetrasa, aby princenzná vylákala slabinu. Vylákala o zlatom vajci v kačke hneď na jazere. Úplne ľahká úloha pre Popoluška-Popolvára, žiadne ťažkosti, chytil kačku a mal zlaté vajce. Prehĺtol a princezná oslobodená. Mal by byť happyend, ale príbeh v závere ešte  nelogicky pokračuje ďalej a vyhlásia rytiersky turnaj o princeznú. Víťaz trápneho turnaja - Popoluško v utajení získal všetky 3 ceny, ako ináč .... Princezná tomu tajnému držala palce, pričom ani nevedela, kto to je.  Trápnejšiu výhru som ešte nevidel.  Po víťazstve sa Popoluško stratil, nech si ho princezná hľadá. Tak prestrih na susedný hrad druhého kráľa a jeho princov a tam Popoluško-Popolvár sa ukázal, ukázal aj 3 ceny z "turnaja" a koniec. Výprava, hudba, efekty, kostýmy, príroda,  všetko  OK. Ale dej úplne o ničom , hlavne tie nelogičnosti. A ešte dalšia nelogičnosť - ten tretí princ Popoluško-Popolvár, bol akože outsider, aj u otca kráľa herca Mullera, ktorý sice hral drsného ale  spravodlivého kráľa, syna Popoluška nebral za princa , a viac uprednostňoval tlstého pažravého syna a druhého syna kochajúceho sa v šatách a ozdobách. No proste nelogika jak u blbých. Herci sa snažili zachrániť trápny scénar , robili čo mohli, aj kričali, Króner šaškoval ako vedel, ale nevydalo, to sa napraviť nedalo. Perlička: Hlavný herec Marek Ťapák, syn režiséra, v titulkách mal pozmenené meno na Martin Marek.

Príbeh:Čo ak jediný, kto dokáže zachrániť princeznú Láskykvet je kráľov syn povaľač Popolvár? Radko je rodu kráľovského a musí svetu dokázať, že je aj plemena rytierskeho.Herecké obsadenie:na tú dobu herecké ikony akoKronerčiMuller, ktorým sekundujú mladíciŤapákaČerný. Z môjho pohľadu veľmi dobrý kasting.Prevedenie:Jedná sa o veľmi klasickú rozprávku o hľadaní lásky, odvahy a pravdy. Vo mne rezonuje ako Vianočný evergreen a preto k nej nemôžem byť kritický aj keby sa dala kopa vecí vytknúť.Pocity:Radkova cesta za šťastím sa mi jednoducho páči a ako malý chalan som žral finálny rytiersky súboj. Keď som si to pozrel dnes už to nemalo ten akčný glanc ale pôsobilo to príjemne nostalgicky.Pridaná hodnota:Popolvár je kráľ!70%