Pacho, hybský zbojník (1975)

Zaujímavé sledovať tento film len pár dní po Jánošíkovi, kde úvod je scéna po scéne kópia klasického spracovania jánošíkovského mýtu. Ale táto komédia, či skôr paródia išla mimo mňa. Sú tu síce kvalitný herci minulosti, rezké ľudovky a pekné exteriéry, ale ten humor, to najdôležitejšie sa nejako nedostavil. Väčšina vtipov bola takých "prvoplánových", ktoré vycítite ešte predtým ako sa stanú. Nehovoriac o masívnej recyklácii vtipov, už po pár minútach sa niektoré repliky a scénky pretláčajú na obraz znova a znova... Celý štýl robenia tejto komédie mi prišiel proti srsti, všetci chlapi sú tu totálne hlúpi a ženy sú tu rovnako totálne hlúpe, ale navyše kozaté a neustále nadržané. A humor príde sám! Nie, neprišiel. Nebyť fóru "Daj sem bičík" o slovenskej náture ani by som sa poriadne nezasmial. Za dve * a to sa mi zdá, že som veľkorysý. Niektoré programy na stužkovej mi prišli nápaditejšie.

Zrnká múdrosti:"Kto sa smeje naposledy, ten má dlhé vedenie!"alebo kurzy nemčiny:"Pacho ist ozruta - Pacho ist Herkules."Alebo aj skutočnosti platné dodnes:"Cigán! Ukáž tomu chrapúňovi ako sa má robotovať na panskom. – Prosím ponížene, my robiť nemôžeme, lebo my sme všetci strašne chorí..."Aj v tom je Pacho nadčasový, ale žeby som to mohol pozerať pravidelne, to asi nie.

Nikdy som Pacha nebral ako paródiu na Jánošíka. Pacho bol prosto Pacho, samostatná jednotka. A film je oprávnene takto vysoko na osemdesiatke. Je to nahláškované od prvej po poslednú minútu. Je tu toľko pamätných viet, že len máloktorý film ich má také množstvo. Mne však obrovsky vadila hudobná zložka. Bola odporne výstredná, hlučná a ak ku tomu pripočítam nudnejšiu pasáž z párty hard, tak som musel dať dve hviezdy dole. A aj som myslel, že tu budem voľačo citovať, ale nerozhodol som sa ktoré. Nuž, oné ..... onééé.

Vynikajúca veselohra parodujúca zbojnícke legendy. Výborná produkcia a predovšetkým skvelé herecké výkony všetkých hercov od Jozefa Krónera až po Idu Rapaičovú. Hudba Svetozára Stračinu výborne zapadá do odľahčenej atmosféry roztopašnej ľudovej naťahovačky medzi pánmi a zbojníkmi, z ktorej množstvo bonmotov zľudovelo. Od "Na kone!" cez "Oné..." až po "Daj sem bičík!"

"Stoj 300 hrmených! Stoj 1000 hrmených! Stoj 1300 hrmených!"...a oni stále nič - tak tomu sa hovorí odzbrojujúci humor! Pacho sa pomaly, ale isto stával takým našim klenotom, až sa ním nakoniec aj stal. Ale pamätám sa, že som tomu dávnejšie tiež nevedel prísť úplne na chuť. Až kým som si to jedného dňa nepozrel poriadne. Túto satiru treba chápať hlavne v historickom kontexte. Na popukanie je napríklad scéna, keď páni vo Viedni chodia po zemi poštyroch a s obrovskými lupami hľadajú na mape Slovensko. Ale hlavne ma vždy poteší, keď vidím týchto zbojníkov pokope - výber hercov ako Čálik, Debnár, Blaškovič naozaj nemá chybu. Po štyroch opakovaniach zvyšujem na päť hviezd. 85,5%.