Země se chvěje (1948)

Napriek častému spájaniu Viscontiho s neorealistickým hnutím, natočil v skutočnosti iba zopár filmov, ktoré možno považovať za neorealistické. Zem sa chveje k ním patrí (kolektívny hrdina, sociálna téma, neherci...), avšak aj tu sú prítomné prvky, ktoré problematizujú toto zaradenie. Najevidentnejšou odchýlkou od typického neorealistického filmu je voiceover, ktorý sa najpr javí ako zjednodušujúca barlička vysvetľujúca to, čo mohlo byť povedané samotným filmom. Voicover však postupne mení svoju funkčnosť a začína sa skôr podobať hodnotiacemu komentáru z dokumentárneho filmu. Viscontiho estétstvo je síce potlačené neorealistickým ukotvením filmu, avšak v druhej polovici filmu sa objavujú aj kompozične a vizuálne vypiplané sekvencie predznamenávajúce vizuálnu štylizáciu nasledujúcich filmov. Spojitosť s neskoršou tvorbou si možno všimnúť aj na vykreslení zákonitostí sicílskych spoločenských procesov. Podobne ako v Gepardovi, sa pre rybárov musí všetko zmeniť, aby všetko zostalo rovnaké.

Upozorním jen na jeden pronikavý náhled Gillese Deleuze:Jistě, postavení rybářů, boj, který svádějí, zrod třídního uvědomění, to vše je vysvětleno v první části trilogie, jediné, kterou Visconti natočí. Avšak právě "komunistická uvědomělost" v zárodečném stavu zde závisí méně na boji s přírodou a mezi lidmi než na velké vizi člověka a přírody, na jejich citové prostotě a jednotě, z níž jsou "bohatí" vyloučeni a která zakládá revoluční naději bez ohledu na hmatatelné neúspěchy probíhajícího děje: marxistický romantismus(Film 2 Obraz-čas, přkl. Čestmír Pelikán). Spíš to byl proudhonistcký romantismus. Bylo by zajímavé sledovat boj obou teoriií i v době, kdy se stli praxemi. Proč dělníky nakonec přitáhl Marx (sebrat jinému spíš než se prosadit vedle něho).

Spíš než příběh k spoluprožívání nebo ryzí dokument nabízí režisér plakátově podaný společenskokritický komentář s otravným voiceoverem (vlastním a spoluscénáristy Pietrangeliho); své neherce přitom vede jako v opeře - samý křik a hurónský smích. Výborná je kresba prostředí a kamera. Film prý Visconti, kterému asistovali Rosi a Zeffirelli, dokončil jen díky tomu, že prodal pár matčiných klenotů a byt v Římě. Úplně zkrátka ale nepřišel: z Aci Trezzy si přivedl domů jednoho z hochů, kterého zaměstnal jako komorníka. Někteří kritici upozornili na zvláštní rozpor mezi zjevným záměrem zostudit kapitalistický systém a postojem sympatického hlavního hrdiny, který tento systém obžalovává, ale přivede sebe i celou rodinu do neštěstí snahou se do něho začlenit.

...Ako sa vskutku mimoriadne vykorisťovaní, sicílski rybári, nielenže následne chceli akosi i vzoprieť proti tomuto priamemu »vykorisťovateľskému systému« zo strany miestnych veľkoobchodníkov, alebo proste:kapitalistických zmrdov, pričom toto bol v podstate ešte iba holý začiatok, čo vlastne prišlo v nasledujúcich etapách... • Tento, obzvláštnym spôsobom mimoriadny, taliansky titul, resp. umelecké, majstrovské dielo, trvajúce naprosto neuveriteľných: 2 hodiny a 40 minút, sa opätovne zaradilo medzi vážené, čo dokonca by som podotkol, že medzi úplne najváženejšie «neorealistické diela», aké boli vôbec nakrútené s tým hlavným dôvetkom, že autorovi sa k tomu podarilo predčiť i svoju úplnú prvotinu v podobe:Posadnutosti, keďže tentoraz bolViscontiaž tak extrémneposadnutým, že do svojho najnovšieho, »rybárskeho opusu«; postupne snáď natlačil až toľko talianskych nehercov, koľko to bolo len možné, čím skrátka dosiahol maximálnej autenticity! • Veď skúste teraz posúdiť sami: „Udalosti v tomto filme sa odohrávajú v Taliansku. Presnejšie na Sicílii v meste Aci Trezza, neďaleko Catanie u Jónského mora. Všetci herci boli vybraní z radov mešťanov: rybári, farmári, murári a obchodníci s rybami. Vyjadrujú sa svojim dialektom ich utrpenia a nádeje... lebo na Sicílii taliančina nie je jazyk, ktorým hovoria chudobní.” • Ústredný predstaviteľ:„Ntoni[ho] v podaní Antonia Arcidiacona; predstavoval ústredného a energického a empatického, a k tomu i pomerne dosť ekonomickéhohýbateľa[do určitého časového úseku] tohto diania, akéhosiREBELA, ktorý teda poriadne rozprúdil vášne, v opačnom prípade by sa jednalo iba o večne sa opakujúci cyklus. • Pokúsil sa zmeniť nielen svoj doterajší spôsob existencie [vrátane i samotného myslenia], asi v takom konkrétnom zmysle, že vari konečne odteraz by priamo spadal do tejto kategórie:samostatne zárobkovo činných osôb["SZČO"], v predsa i o pomerne trochu viac nadnesenom význame; ale z toho len ďalej vyplýva[lo] to hádam najpodstatnejšie, čo sa dalo z toho vyčítať, a to že chcel[i] byť len nezávislými od ostatných, alebo prenesené do príslovia:„Ako si ustelieš, tak budeš spať”→ A ZÁROVEŇ DANÚ VEC PODTRHUJEM I V TOM ZNENÍ, že treba byť iba čo najviac opatrným, no nie vždy sa to i dá! •PS:Je mi taktiež i úprimne ľúto niektorých »FILMOVÝCH ANALFABETOV« na miestnejČSFD, ktorí zrejme nedokázali plne [d]oceniť kvality daného počinu!TOTIŽTOSVOJIMI TOTÁLNE NEODBORNÝMI "RECENZIAMI" TU IBA ŠPINIA MIESTO, KEĎ SA VONKONCOM ANI PORIADNE NEROZUMELI TOMU, NA ČO SA VLASTNE PO CELÝ ČAS POZERALI, T.J. MAJÚ NEDOSTATOČNÉ, MOZGOVÉ KAPACITY...!

jeden z tych priemernych filmov rezisera Viscontiho na temu - bohati mafiani sa na Sicilii topia v bohatstve a zufali rybari ziju v extremnej biede a mizerii. A ono to ma nieco do seba, je to aj neorealizmus, rybari ani nesli do vacsieho mesta, kde by za ryby zarobili viac, namiesto toho sa jaxi podozrivo rychlo zmierili s nicotnymi cenami od miestnych kupcov, co ich vykoristuju. Tema je dobre, len skoda tej minutaze - 160 minut je sakra dlho a musel som to rozparcelovat na mensie casti - vkuse bych to nedal. Visconti je ale znamy svojimi dlhotrvajucimi filmami - Soumrak Bohu a Smrt v Benatkach s krasne priklady. No a samozrejme je to bez hereckych vykonov -hraju neherci, obycajni ludia a to je na vysledku hned poznat : 66 %