Tetované časom (1975)

Odrastený maturant Ďurdiak najprv bujaro oslavuje, potom po neprijatí na medicínu odchádza na dedinu k strýkovi predsedovi na letnú brigádu do JRD. Najprv sa trochu ťažšie zžíva s novým, k zmäkčilému mestskému chlapcovi nie príliš priateľsky nakloneným prostredím a potom to príde. S predstihom 45 rokov sa tu riešia záležitosti ako epidémia, karanténa, dezinfekcia a vakcinácia. Jedná sa síce o vírusy prasačie a "ty na člověka nejdou", ale celé družstvo je potreba uzavrieť aj s družstevníkmi v rámci ďalšieho nerozširovania nákazy. Lockdown neznamenal váľať sa na gauči a čumieť do telefónu, ale v gumákoch sa venovať starostlivosti o prasatá, dozerať, aby sa nenakazili aj kravy, dezinfikovať, očkovať, v prípade potreby aj usmrcovať, kydať hnoj a zábavu poskytla akurát večerná partička mariášu po práci v spoločnej nocľahárni. Nekaždodenný námet je spracovaný bez zbytočného prikrášľovania, niektoré scény by v dnešnej dobe už asi neprešli, ale postavy nedostávajú veľa priestoru ani nie sú nejako extra rozvinuté. Zaujme rázny predseda Müller, senior Greššo, výnimočne nevlasatý traktorista Černý, jeho kolega s rádiovkou Záhradník alebo žiarlivec/sabotér/antivaxer Kostovič. Českí herci Abrhám a Tříska s hlasmi Dočolomanského a Adamoviča pôsobia ako keby si na Slovensko odskočili, pretože majú v Čechách zákaz a potrebujú niečo robiť, ako bývalo v tej dobe obojstranným zvykom. Nie je to oskarový filmový zážitok, ale príbeh je zaujímavý a Stračinova hudba dobrá, takže by som to videl za tri prejazdy dezinfekčnou vetrieskou.

Dost slabe, toporny scenar aj herecke vykony. Tie dve hviezdicky zachranuje len hudba Svetozara Stracinu. Cim dalej tym viac zistujem, aky to bol genius.

Mňa tento film zaujal hlavne svojou vypätou atmosférou strachu z nákazy slintačky a neprikrášlenou surovosťou prostredia. Na margo obsahu v záhlaví : vo filme sa nejedná o ochorenie hovädzieho dobytka, ale ošípaných, ktorých chov museli z obavy šírenia nákazy zlikvidovať.

Normalizačné hľadanie sa slovenského filmu pokračovalo aj týmto snímkom. Nedá sa hovoriť o nejakom fiasku, ale ani zázraku. Mladého muža nevezmú na vysokú školu, príde do dediny na brigádu a príde k významnému rozhodnutiu. Všetko okolo je omáčka, hoci tentokrát so slušnou dramatickou zápletkou v podobe slintačky ošípaných...(24.09.2018)

SLOVENSKÁ TELEVÍZNA PREMIÉRA: ČST 2 = 20.5.1977- Keby bol JIM WYNORSKI (alebo jeho iný podobne "umelecky" nadaný kolega) komunista, veril by som, že tento film nakrútil on. Žánrovo totiž balansuje medzi katastrofickou drámou a intrigánskym výgrcom ala MELROSE PLACE. Tie tri hviezdy udeľujem za skvelú psychoatmosféru nákazy a za fakt, že v čase najtuhšej normalizácie sa v slovenskom filme snímal katolícky pohrebný sprievod. (7.2.2009)(07.02.2009)