Slečny z Vlčí (1979)

Příjemný film, viděno dvakrát a vždy příjemný zážitek, čechovovsky či bergmanovsky vztahový příběh, a divák se leccos musí domýšlet, plno zajímavých herců a v tomto případě hlavně hereček, Francouzka tmavovláska Christine Pascal působí neskutečně přitažlivě a kouzelně, o to smutnější je i její osud v reálném životě. A Iwaskiewicz vystihnul  to prolínání citových životů s běžnými venkovskými starostmi a pracemi, to on uměl i v poesii. A Wajda i v tomto příběhu postihnul kus polské historie, mentality, života, tentokrát meziválečnou generaci. Jen ten krátký prostřih na dávný akt u jezera, mohl být o kousíček delší.

Wajda jeden z najlepšich europskych režiserov nakrutil poeticku miestami filozoficku dramu s prvkami romantiky Slečny z Vlčian.Zivotom sklamany Viktor sa po pohrebe jedineho kamarata zruti, lekar ho pošle na vidiek a tu sa Viktor znovu stretava so sestrami ktore nevidel 15 rokov.Je nemylo prekvapeny ked zisti že jedna so sestier už nežije.Najviac si rozumie s najmladčov s sestier ktora by si ho aj vzala ale Viktor jej city nie je schopny opetovat.Na konci Viktor po tom čo sa s každym rozluči odchadza s vlakom spet odkial prišiel s vedomim že svoju šancu na štastie premarnil pred 15 rokmy a teraz je už všetko davno preč a minulost zostava navždi minulostov.

Byť mužom, ktorého chce každá žena, sa môže zdať na prvý pohlad ako šťastie, na ten druhý ale môže byť aj prekliatím. Neviete si potom vybrať, ženy sú neodbytné, žiarlivé a vy ste nakoniec sám. Po dostatočnom počte zhliadnutých Wajdových filmov usudzujem, že osudy jednotlivcov na pozadí velkých historických udalostí, alebo lepšie povedané v ich centre, ma emocionálne zasahujú viac, ako "iba" prosté príbehy. Slečny pôsobia ako taký uvolnenejší Bergman, a možno je aj dobre, že podobný námet ako Sepoty a výkriky bol uchopený tentokrát podstatne menej depresívnou formou.

Wiktor a jeho ženy z minulosti, z ktorých ho každá milovala alebo miluje, je zamyslením nad smrťou, láskou a životom. Wajda tu opäť do hlavnej úlohy umiestnil svojho asi najobľúbenejšieho herca Daniela Olbrychskeho. Film neplynie rýchlo, ale je pomerne zrozumiteľný so zaujímavými ženskými postavami, sú sestry, a pritom každá trochu iná.

Atmosféra filmu podľa románu Iwaszkiewicza zachytáva letný pobyt Viktora (skvele hraje D.Olbrychski) v kruhu svojich bývalých lások. Nostalgické spomienky a konfrontácia charakterov ženských postáv postupne kryštalizuje v deformované masky. Prítomnosť Viktora narušila sebavedomú istotu a rovnováhu životom skúšaných žien. Nenaplnenú lásku a city z minulosti už nik nedokáže opätovať. Wajda ponúka divákovi filmový skvost s nádychov Čechovovych divadelných hier. Odporúčam romantikom, ktorý zažili večne nenaplnenú lásku:-)