Na pochode sa vždy nespieva (1960)

"Navandrujeme sa dosť, ale kde stúpime, ostane po nás fabrika!"Kočovná stavbárska partia úspešne industrializuje vlasť, od rodín odlúčení a v ubytovniach žijúci chlapi v prešivákoch a gumákoch utužujú pracovný kolektív chlapským humorom a niekedy aj alkoholom. Zlom nastane, keď stavbyvedúceho Romančíka postihne osobná tragédia a stavebné úspechy prestanú byť jeho životnou prioritou. Film je na polceste medzi budovateľským a psychologickým, ale zdá sa, že ten prvý má ešte stále navrch, čo symbolizuje napríklad scéna, kedy Kristínová márne uteká za nákladiakom plnom vysmiatych stavbárov na odchode na ďalšiu stavbu. Napriek slušnému obsadeniu už osvedčených bardov Kvietika, Hubu, Blaškoviča, Müllera či Mrvečku, vrátane účasti mladých úch Dančiaka a Vašáryovej (predabovanej Grúberovou) (obaja 18 rokov) a Romana (16 rokov), ma to nejako nevedelo úplne chytiť. Za dve a pol miešačky plnej žabice a štrku.

Budovateľský pátos sa v slovenskom filme časom pominul, teraz bolo treba ukázať nezlomného človeka, ktorý aj za cenu osobnej tragédie, nikdy nepodľahne. Kudláčov príbeh je poctivo vystavaný, má v sebe psychologickú silu a dostatočne pútavý realistický pohľad na stavbárske prostredie tvrdých chlapov. Herecké výkony sú dobré, silnej výzve čelil Elo Romančík, ktorý potešil.

Herca Ela Romancika mam rad /hlavne jeho Krystofa A. Lautnera z isteho kultoveho filmu z roku 1969/ a tuna sa predstavil v ulohe stavbyveduceho, ktoreho postihli nestastne zivotne udalost - smrt zeny a dietata. To by bolo z filmu asi vsetko, tuna vsak bohuzial prevazuju negativa. Este stale bol pritomny budovatelsky patos 50. rokov, herecke vykony dost o nicom, rezia Kudlaca je len slaby podpriemer. A film stale nevie, ci chce byt dramou /ako je to napisane oficialne/, alebo len dalsou budovatelskou agitkou. A to ja nemam rad. 30 %

Osobná tragédia človeka, ktorý si volí, či naopak nevolí, ako ďalej naložiť so svojim životom. Psychológia postáv síce nie je celkom dotiahnutá, ale v rámci žánru a doby, v ktorej film vznikal, to nie je nič špecifické. Na druhej strane, nie sú postavy len čisto kladné alebo len čisto záporné. A tiež herecké výkony sú opäť na úrovni, v menších rolách je množstvo vtedy začínajúcich hercov SND.

Snaha a realistickejšie a ľudskejšie poňatie budovateľského filmu začiatku šesťdesiatych rokov, ale vcelku nezáživné. Emília Vášaryová nahovorená Zdenou Grúberovou - to mala ozaj taký zlý hlas? Za zmienku stojí aj postava mladučkého Ľuba Romana - tak trošku jednoduchého "ucha", ktoré chce byť stavbárom.