Made in U.S.A. (1966)

Prekrásny vizuál, pripomínajúci hlavne Sialeného Petríčka a Žena je žena, (najlabužníckejšie asociačné prvky: Krásna Anna Karina v červených šatoch, hra s farbami ponúkajúca množtsvo prípadných (nad)interpretácií a rámovanie obrazu zaisťujúce sebestačnosť každého záberu) stmeľuje nekonzistentný obsah skonštruovaný z krimi zápletky, poézie a politizovania. .................. Nielen jednotlivé zábery v čisto formálnej rovine by si vystačili ako samostatné fotografie. To isté platí o jednotlivých scénach uchopených v celej ich šírke. Made in U.S.A je teda kolekciou množstva pekných a číro godardovských fines, ktoré však spolu v jednom mechu tento krát vytvárajú "len" prebujnenú a miestami naozaj nekonzistentnú kolekciu režisérových heterogénnych ideí. Práve svojou heterogénnosťou mi film pripomína Trouffautovo Strieľanie na pianistu, kde sa objavuje problém obdobný, no nie až taký okatý. ............. Vzhľadom k tomu, že redukciou všetkých prvkov obsiahnutých vo filme by vznikol len "ďalší krimi Godard" , si dovolím Made in U.S.A označiť za slepú filmovú uličku. To však snímke nebráni byť naďalej dostatočne zaujímavou voľbou v prípade potreby netradičnej filmovej prechádzky.

Zaujímavý prístup, kde každá postava v príbehu vie o príbehu samotnom úplne všetko, kdežto divák od začiatku až dokonca nevie vôbec nič. To samozrejme môže mnohým divákom spôsobiť problém, poprípade ich znudiť, ale Godard ako vždy používa veľa zaujímavých postupov, ktoré poskytujú živnú pôdu na zamýšlanie sa nad filmovým médiom, jazykom a inými témami. Skrátka typický Godard, niekomu tá fragmentárnosť, respektíve rezignácia na rozprávanie v jeho filmoch v prospech vyjadrovania myšlienok cez filmové médium môže prísť nudná, mne sedí úplne dokonale. Napriek tomuto zvláštnemu spôsobu narácie, ak sa to naráciou vôbec dá nazvať, sa Godardovi darí obsiahnuť mnoho žánrových postupov a klišé filmov o detektívoch, ktoré obohacuje svojou unikátnou fantáziou o humorné, i vážne výstupy. Už len samotná myšlienka s cenzúrou Richarda P je absolútne fantastická, a dá sa nad ňou rozmýšlať dlho. A takýchto hračiek je tam hrozne veľa. A navyše Anna Karina. ACH...

Krásne momentky premárnené filmom, po ktorom nikto netúžil.

Tady si Godard ještě frčel v nezávazném estétství, zatímco ho už ale fakt štvala politika. A dnes je to opravdu už jen překrásně barevná šílená nuda.

Neskutocny prepadak bol tento film, doplnam si kompletnu filmografiu Jean Pierre Leauda, o ktorom som vzdy vedel, ze hrat vie. Anna Karina bola vyborna, ale ani ona to nezachranila od siveho, sediveho priemeru. A pozeram, ze Jean Luc Godard je pred i za kamerou, to su novoty : 52 %