Krásná Varvara (1969)

Pre najvydarenejší a zaroveň najúspešnejší rozprávkový počin Rou-a - Mrázika - mám nostalgickú slabosť a Krásna Varvara je z temer rovnakého rozprávkového súdka. Rovnako sympatické postavy, rovnaký (infantilný) humor, rovnaké (lacné) triky, rovnaká (jednoduchá) práca s cvičenými zvieratami. Rozprávkový príbeh je fajn - má aj hlavu aj pätu, ku môjmu podivu krásna Varvara je vskutku krásna a na rôzne čudá z podzemného kráľovstva sa dá navyknúť. Na všadeprítomné uspievané scénky už menej, ale to by asi nemelo byť 'Made in USSR'. Suma sumárum: podarená a miestami aj vtipná rozprávka, ktorá pri skromnejších očakávaniach splní to, čo sľubuje. -Veď si dal slovo. -Dal som slovo a možem ho tak aj zobrať späť, veď je to moje slovo.

Pre mna tiež na podobnej (nechapem tie nízke hodnotenia) úrovni ako ospevovaný Mrazik. V tejto rozprávke je proste všetko (Babuška, Báťuška, Čudo-judo, Oslík čo má rad mrkvičku, hovoriace medvedíky čo maju radi medík a kopa ďalších vecí:). Proste pestrá koláž nápadov hudby osobitého folklóru a sympatických postavičiek. Proste rozprávka s posolstvom ktorá vie chytiť za srdce možno skôr tu staršiu generáciu odchovanú na inej tvorbe.

Lepšie ako všade vychvaľovaný a velebený Mrázik. Namiestu ľadu a snehu lúky plné prapodivných húb. Namiesto Ivana iný blonďatý hrdina nordického typu. Nechýba ikonický znak ruských rozprávok - bábuška rozprávačka (inak takto zrejme veteránka z vojny) čo všetko vie a všetko pamätá. Orgie farebnosti. Úžasne vyvedený podvodný svet - svet pod vodou aj svet podvodov čiže kúziel a čarov. Veď bez kúzlenia nie je možné aby ohavné Čudo Judo splodilo tak krásnu dcéru. Nuž a čo sa týka kráľovho synka - taký nejaký je môj ideál: obklopený výberom sladkých kaší, lízaniek, cukríkov a dobrotivých dežurných, čo zaspievajú, postelú, oblečú a vychvaľujú samotný akt jedenia ako čosi nadpozemské. Prečo nie? Život, pripomínajúci rozmaznaného psíka v dobrotivej opatere, kde sa celé okolie bez bočných úmyslov len zalieča je ideálnym naplnením zmyslu života v podobe slov: mať sa dobre.

Krásna Varvara je šialenosť nielen čo sa týka mizanscény, čiže výpravy a kostýmov, ale aj kameramanské formálne hrátky stoja za to a dávajú na známosť, že tvorcovia sa so svojim dielkom vyhrali. Spätný chod, časozbernosť záberov a rôzne halucinogénne snímanie. A k tomu rozprávajúce medvede a nostalgická spomienka na útle detstvo. Netušil som, že práve spomienka na medvede ližúce med mám z tejto peknej rozprávky. Za zmienku stojí aj fakt, že ten blbý je tu z ľudu a múdry je cárovič...

Slovo sa má dodržaťa to by malo platiť nielen pre cárov pozemských či podzemných. Konečne v tohtoročnej nádielke ruských rozprávok jedna obstojná až výborná. Nemenej šialená oproti iným, ale táto má aj zmysel, spád, predvedie celú škálu farieb televízora a o vtip nie je núdza. Dokonca si robí srandu z kinematografie a hudby západného sveta, napríklad štyria mušketieri v ruskom podaní. Aby sme zostali v obraze, pripíja sa oboma rukami, z jednej na meniny a z druhej na narodeniny.
––––A dcéru máš peknú? – Veru, podala sa na mňa!