Karaoke blues (2023)

Jedná z tých drám, ktorá je pekne "artisticky" natočená a s tým zvláštnym pocitom prázdna. Neviem ako inak to popísať ale je to jav ktorý si všímam v poslednej dobe pri tomto type filmov. Jednoducho pocit že sa nič nedeje aj keď sa deje. Taká konkrétna atmosféra ktorá akoby nedovoľovala naplno preniesť emócie na diváka. Ale inak ako hovorím je to pekne natočené a aj pekne sa tu vyobrazujú životy postáv ale žiadne hlbšie emócie som nepociťoval.

Karaoke blues je minimalistický snímek ve všech ohledech. Má jen jednoduchý nástin příběhu, kdy dvě osamělé bytosti kolem čtyřiceti let stále hledají nějakou spřízněnou duši. Nějak už si ale zvykly na tu šedivou osamělost svých životů a zvažují, jestli se má cenu ještě pouště do snahy o seznámení. Šedivá je vůbec celá atmosféra snímku. Ve filmu mají téměř pořád všichni vážnou a smutnou tvář, nikdo se nezasměje a emoce se projevují jen mírným smutkem. Barvám vládne právě šedá acelé je to jako počasí, když je zataženo těsně před deštěm. Kupodivu to všechno v souladu funguje a také díky krátké stopáži, mě to nezačalo nudit. Režisér Aki Kaurismäki pracuje nejlépe právě s celkovou atmosférou, což už dokázal ve svém filmu Najal jsem si vraha. Navíc jsem si uvědomil, že pár podobných lidí okolo sebe mám. Myslím věkově zhruba čtyřicátníky, kteří jsou dlouhodobě sami a nějak se jim nedaří najít stálý vztah i když by chtěli, nebo možná už ani nechtějí... Tím se sledování filmu stalo osobnější, když jsem minimálně podvědomě porovnával film se skutečností...(70%)

„Každý máme nejaký zlozvyk.”•Vzťahová sociálna komediálna dráma o postupnom zbližovaní sa - Muža a Ženy, ale zároveň sa im do cesty - postupne rovnako kládli i rôzne prekážky, aby ich povedzme, následne mohli aspoň prekonávať - v podstate to úplne najviac záležalo na Mužovi, ako sa vlastne postaví voči svojmu ťažkému alkoholizmu, čo tejto Žene, rozhodne i nadmieru prekážalo, keďže tento človek, akosi vôbec nepoznal svoju mieru.•Chladná severská štúdia citových náklonností, a k tomu jednako azda aj porovnávanie sociálnych pomerov v podaní Fína menomKaurismäki, nakoľko tieto 2 ústredné postavy, sa brodili rôznymi problémami i v rámci zamestnaneckých vzťahov, čo už vari automaticky dotváralo priam autentický konsenzus príslušného spracovania; skrátka, z tohto obzvlášť kvalitne prevedeného diela, sálala neuveriteľne smutná atmosféra, ktorá sa teda prevažne i zdarne opierala o naprosto melancholické nálady týchto protagonistov, čo kontrastovalo smerom k danému prostrediu; čím všetci pôsobili čoraz zvláštnejším spôsobom, tak tým som si vskutku prišiel i na svoje obľúbené štylizačné prvky, vychutnávajúc si ich plnými dúškami, a to ďalej ani nehovoriac o tom, keď ešte do filmu, umiestňoval kinematografické odkazy svojich obľúbených autorov, tak vtedy sa zase dostavil spokojný pocit nad týmito zvučnými vsuvkami.•AK, síce nie je tým Autorom, ktorého mám vyslovene v malíčku, a práve preto by som to mohol niekedy napraviť; už teraz cítim podivuhodnú auru nad jeho dielami...

Fallen Leaves.Jednou hviezdičkou tu až príliš vyčnievam z davu, no keď sa mi raz film nepáči, hodnotím si po svojom. Problém možno je, že vôbec nepoznám tvorbu tohto režiséra, neviem. Pre mňa to bol pocitovo nesmierne dlhý film akoby trval tri hodiny. Prešla som si niekoľko komentárov zo zvedavosti, čo sa na tom komu páčilo. Viackrát sa tu spomína, že z filmu cítiť lásku k filmu, nuž nemala som ten pocit alebo, že z filmu vyžaruje taký pokoj. Čože? Tento film ma znervózňoval, och ale strašne. A hudba? Vôbec sa mi nepáčila. Všetko vo filme je také divné a nič tu nedáva zmysel, ako sa mám potom do takého filmu vedieť vžiť? Vôbec nechápem kvôli čomu sú tu neustále správy z vojny na Ukrajine, aký to má význam pre dej filmu? Film vyzerá akoby sa odohrával dávno pred mojim narodením, ale spomína sa vojna na Ukrajine, fungujú tu ešte internetové kaviarne, no skrátka tento svet nedáva zmysel. Herci hrajú a rozprávajú veľmi čudne, pozerala som to s dabingom, ale aj ten dabing bol divný, akoby tie postavy boli nejaké roboty, všetko pôsobí neprirodzene a umelo. A okrem toho, ktorá mladá žena by mala doma iba jeden tanier? Jednu hviezdičku dávam za niektoré dialógy (v bare o depresii, v nemocnici o "sestre") aj za scénku v potravinách (potraviny po záruke) a preto, že existujú ešte aj horšie filmy. 3/10. (arte, 26.02.2026).

Fínsko,najšťastnejšia krajina na svete už ôsmykrát po sebe. No nevyzeralo to tak v tomto filme. Do poslednej chvíle som netušila, ako to skončí. Len označenie komédia v názve dávala určitú nádej. Neviem si na to zvyknúť a vždy ma prekvapí, že aj v bohatej krajine môžu mať ľudia ťažký život, hoci niekedy aj vlastnou vinou. No, nie je všetko zlato, čo sa blyští. Film je však výborný, s dobrou muzikou. 75%