Hamlet podniká (1987)

Síce Shakespera a jeho dielo nijak extra neobľubujem, skôr objektívne uznávam jeho hodnotu, ale určite stokrát radšej strávim nejakú tú klasickú inscenáciu jeho hry, než bizarnosti tohoto typu... Modená variácia na Hamleta, ktorý je tu dedičom podniku na výrobu gumených hračiek, navštívi v bare heavymetalový koncert a zavraždí svojho protivníka tým, že mu zapichne hrajúci magnetofón do hlavy, to už je trochu moc. Myslím, že by som nápad aktualizácie stredovekej hry do súčasnosti ocenil, keby to nemalo až tak kuriózny či rovno parodický charakter. Za pár slušných momentov ako úvodná scéna otravy alebo záverečná pieseň a hlavne za čiernobiely (až noirový) vizuál nakoniec slabšie 3 hviezdy, inak rozporuplná kuriozita. 50%Challenge Tour 2018: 30 dní so svetovou kinematografiou

Zvláštny a zaujímavý film. Možno by bolo aj načase prečítať si originál, potom by bolo asi aj hviezdičiek viac. Zdá sa mi, že by som tak pochopil viac súvislostí a viac by ma to bavilo, keby som mohol hľadať rozdiely a podobnosti. Toho originálu tam bolo asi dosť, keďže niektoré scény boli akoby vystrihnuté z iného storočia, hoci dej sa odohráva takmer v súčasnosti. A ten fínsky humor, to je tiež niečo veľmi zvláštne: výroba gumových kačičiek, japonský vynález plastového dreva alebo ku koncu radiohead awards. Jednoznačne po prečítaní Hamleta to chcem vidieť ešte raz.

Stejná rada jako u snímku Zločin a trest - do divadla nechoďte a nechte Kaurismäkiho, ať vám ukáže co je to velké drama, a když velké, tak velké, ve kterém si nemůžete být ničím jistí. Zdánlivě protichůdná slova VRAH x OBĚŤ se zde stávají logickými synonymy. A pokud vám z toho půjde hlava kolem, naražte si na ní pořádné tranzistorové rádio. Kati Outinen pak s chladným půvabem vžene pár slz do vašich nevěřících očí...

Ďalšia z Kaurismäkiho adaptácií. Už je to niekoľký film čo od tohto tvorcu pozerám a stále si k nemu neviem nájsť cestu. Niektoré scény má Hamlet výborné. Oféliina smrť, divadelná hra, alebo rozlúčka medzi Hamletom a Oféliou. Tie sú nie len natočené ale aj odohrané bez akejkoľvek chyby. Všetko ostatné je ale potom hra na umenie. Veľké slová a veľké gestá u postáv, ktorým to neveríme. Celá tá konšpiračná línia aj snaha o akúsi myšlienku typu kto druhému jamu jamu, sám do nej sám, mi jednoduché nesedí. Ako novodobá adaptácia funkčné, ale originál mám predsa len radšej. Kaurismäki nie je zlý režisér. Jeho tvorba je určite zaujímavá a nesie jeho typické znaky. Mne to ale akosi stále nestačí.

Aki Kaurismaki prostě nemůže točit o lidech z vyšších společenských vrstev, s jeho poetikou se to naprosto míjí. Tenhle film prý vznikl z opilecké sázky a je to taky jediné vysvětlení, proč se do takového tématu Kaurismaki vůbec pustil. Pár velmi podařených momentů, ale jinak se tu příliš mnoho mluví a příliš z toho ční snaha pervertovat shakespearovské téma k obrazu svému.