Stíny v ráji (1986)

Fínsky režisérAki Kaurismäkivo filme z roku 1986, odohrávajúcom sa v Helsinkách, prináša obyčajný príbeh obyčajných ľudí - smetiara Nikandera (Matti Pellonpää) a predavačky Ilony (Kati Outinen). Jeho hlavnými motívmi sú hľadanie lásky a šťastia uprostred bytostnej prázdnoty, ktorú dvojica hlavných postáv prežíva. Ľahko depresívne naladenie príbehu aj prostredia sa tu mieša s miestami odľahčujúcim sarkazmom (najmä vo viacerých vtipných Nikanderových replikách či v scéne z "plnej" reštaurácie), ktorý je pre postavy akousi oslobodzujúcou protiváhou. Napriek tomu, že Kaurismäkiho film so sebou prináša obrazy a situácie, s ktorými sa môže divák do istej miery stotožniť už len z toho princípu, že sme všetci ľudia, nedá sa hovoriť o tom, že by výraznejším spôsobom vynikal. Snímka by možno pôsobila lepšie, ak by v nej bolo viac toho "allenovského" humoru, ktorého náznaky v nej jasne vidieť. Takto sa síce divák miestami smutno-vtipne pobaví, výraznejší dojem však veľmi rýchlo vyprchá. A to je škoda, pretože dielo má určite väčší potenciál, než ako nakoniec pôsobí.Varjoja paratiisissa, hoc na tom ako samostatná jednotka nie je vôbec zle, sa stráca predovšetkým na poli podobných filmov zo života o vydedencoch, ktorí hľadajú kúsok šťastia. Aki Kaurismäki prináša síce technicky zvládnutý počin, ten ale pokrivkáva v rovine príbehu, respektíve jeho celkovej výraznosti.

Romanca podľa Kaurismäkiho. Smetiar a predavačka vo fínskej realite, odchádzanie a prichádzanie, hľadanie radostí, zvládanie starostí. Dokonalý autentický kasting, poetika prostredia (nočných ulíc, krčiem, prístavov), výborný soundtrack a skvelé dialógy (-Si chorý? -Áno, duševne. -Urobím Ti kávu. -Dones mi chľast! -Ak nechceš ísť do práce, potrebuješ papier od lekára. -Lekár, ktorého potrebujem, neexistuje.). PS: v kine hrajú leonovku Dobrý, zlý, škaredý (1966). PPS: Aki sa k rýdzej romantike vrátil po dlhých rokoch v Karaoke Blues (2023) a tie paralely sú citeľné.

[3,5*]"Chcešnadržku?" "Odteba?" "Nie." "Myslelsomsito."Čudesný príbeh z bizarného sveta, s podivnými postavami, vedúcimi prazvláštne rozhovory. V centre diania sa odohráva nevšedná romanca jednej podarenej dvojice - jednoduchšieho Nikandera (veľmi dobrý Matti Pellonpää), ktorý nemá práve vysnívané zamestnanie (smetiar) a pragmatickej Ilony (vskutku výborná Kati Outinen). Je veľmi zvláštne, že hoci ten film pôsobí na pohľad trochu depresívne, po jeho skončení som bol nabitý pozitívnou energiou, so širokým úsmevom na tvári. Je v ňom proste prítomný jedinečný humor s veľkou dávkou irónie, ktorý je, hlavne zo začiatku, dosť nenápadný. Pri tých dialógoch, vedených ležérnym spôsobom, často akoby nedávajúcich žiaden zmysel, som sa musel poriadne škeriť. Podmanivý film s akýmsi skrytým pôvabom a výbornou hudobnou kulisou."Takdobre.Kampôjdeme?" "PárlodíodtiaľtojazdídoTallinu."

„Buď v klidu. Dnes večer je všechno v pohodě. I když nevím, jak bude zítra. Třeba se změní počasí, nebo tak něco.“ Obyčajný príbeh obyčajných ľudí. Odohráva sa v šedej realite života, neprekvapí emóciami ani veľkým príbehom, ale aj tak sa dotkne priamo vašej duše. Na záver poteší emotívna pieseň o živote a láske.

Velmi zdařilý začátek spolupráce Akiho Kaurismäkiho s Kati Outinen, kterou jsem si v jeho filmech hodně oblíbila. Tady byla ještě mladinká a po většinu času její výraz napovídal, že má totálně všechno na háku. To se potom těžko dobývá něčí srdce, ani nemusí být ten vyvolený zrovna popelářem. Takovému milostnému příběhu prodchnutému strohými a úsečnými dialogy, který mi Aki Kaurismäki naservíroval s mistrnou nadsázkou, jsem prostě musela podlehnout.