Gabi ng lagim (1960)

Zaciatok filmu, ktory vo mne vzbudil nostalgicke spomienky na davnu eru, ked este boli v kurze platne a tato bola riadne doskriabana. Taky som mal pocit z tohoto filmu, ked som videl prve zabery filmu nie moc dobrej kvality. To ale nevadi, hlavne ze obsahom ma tieto tri pribehy celkom zaujali. Aj ked obcas to vyzeralo k smiechu.

Prvýpríbeh o upíroch sa striktne drží zaužívaných schémat. Strach pred slnečným svetlom a krížmi, otvárajúca sa truhla, postava meniaca sa na netopiera, dva drobné otvory po očných zuboch. Tak prečo to nefunguje? Prečo v úvode nemá upírka problém prísť za slnečného dňa k obydliu rybárov? Ako to že sa vyľaká krížika na retiazke a na cintoríne plného krížov je ako doma? Prečo sa deti dokážu ubrániť a s ľahkosťou ju od seba odstrčiť a v súbojoch s mužmi má prevahu? Asi najviac ma dostala postava, ktorá oboch vyciciavačov (aj keď tu saje iba ten s väčším poprsím) zlikviduje. Jednoducho za behu zahlási a to bez akéhokoľvek nastrčeného vodítka, že upírku možno niekto ovláda. Logika tu jednoducho vzala za svoje rovnako ako majster upír, ktorý sa ukáže len na začiatku a na konci pri trápnom finále.3/10Druhýpríbeh je o triedu lepší a to v každom smere. Je desivejší, krvavejší a badať tu konečne atmosféru. Zavraždený muž, ktorého neprávom obvinili zo zabitia miestnej tanečnice túži po pomste a spravodlivosti. K tomu mu pomáhajú levitujúce ruky (nie je vysvetlené ako a prečo o ne prišiel). Znie to síce komicky, ale pri predstave, že sa po mojom krku sápu zakrvavené končatiny odseknuté v lakťoch, mi veru do smiechu nebolo. Záver ma dostal, keď samotný dedinčania dotiahli pravého vinníka na cintorín, aby sa s ním duch vysporiadal po svojom.6/10Poslednýpríbeh je o skupine priateľov a ich návšteve strašidelného domu. Atmosféra je opäť v ťahu, chlapci vreštia a škriekajú ako tínedžerky v dnešných amerických vyvražďovačkách. V prvej polovici sa straší ľakačkami, lenže tie vôbec nefungujú. Za vinu to kladiem naozaj starej kópii filmu pri ktorých aj české čiernobiele snímky pôsobia akoby boli nakrútené nedávno, a všadeprítomnej tme. V druhej polovici je to už čistá paródia s odkazmi. Skupinka počúva pôvodnú rozhlasovú hru Gabi ng lagim, skupinka prebieha chodbou z jedných dverí do druhých ako v kreslených groteskách, skupinka sa pohybuje v zrýchlených scénach a na úplnom konci pointa, ktorú uhádnete hneď v úvode.1/10Čo dodať na koniec? Určite iný prístup filipínskych žien pred zlom, pretože toľko nejačia, nesnažia sa mu utiecť (ak už aj hej, tak nie blbým smerom) ale čo najskôr hľadajú kríž a oháňajú sa modlitbami. Rozhodne rarita, ale iba na jedno pozretie.

Upíri, duchovia, cintorín..., poviedková raritka z Filipín. Prvé dva príbehy majú fajn atmosféru, škoda toho tretieho, ktorý spadá do kategórie groteska. Na jedno pozretie fajn.

Gabi ng lagimje filipínská hororová antologie skládající se ze tří povídek z roku 1960. Víc jsem číst nemusel. To mi stačilo aby mě to nalákalo. První povídka je o malém městečku do kterýho zavítá upírka se svým pánem. Druhá povídka je o neprávem obviněným muži jenž si jde srovnat účty ze záhrobí. První dvě povídky se i k přihlédnutí k roku vzniku dají brát vážně. Třetí povídka je pak vyloženě groteskou o starým domě ve kterým straší(nebo ne?) a měl by v něm být poklad. Jde o raritku a já jsem rád, že jsem jí viděl. Víckrát už ji ale vidět nepotřebuju. Slabší 3hvězdy.(30.10.2023)

Echt raritka, dostupná jen v příšerný kvalitě. Což mě rozhodně od projekce neodradilo, a já si tak můžu odfajfknout další zkouknutou fajnšmekrovskou obskurnost. No řekněte, kolik jste už viděli filipínských povídkových hororů z šedesátých let? Já teda jenom jeden. Fajn je vědět o pozadí filmu, který tady zmiňují ostatní kolegové, a který je ve filmu dokonce v poslední povídce explicitně zmíněný. Ve výsledku se jedná o celkem fajn záležitost, jen musí být člověk shovívavější, přecejenom se nacházíme na Filipínách roku 1960.(26.10.2023)