Nibelungové: Siegfried (1924)

Viděno opět, jak jinak, na Film Europe+. Opět si jen utvrzuju svůj názor, že miluju němé filmy! Je neuvěřitelné, že už před 100 lety, ještě v němé éře, vznikaly v Německu dvouapůlhodinové eposy! A vůbec nesouhlasím s uživateli hodnotícími nízko - mne film nenudil a jediné, co bych vytkl, byla snadnost přemožení draka - dnes to působí spíš úsměvně. Zbytek byl ale nad očekávání. A jsem rád, že jsem se s tímto klasickým německým dílem seznámil aspoň tímto způsobem.

Nevím no… Začátek nebyl špatný, občas to pro mě bylo trochu matoucí, ale dalo se to zvládnout. Po hodině a půl jsem se ale úplně ztratil a film mě přestal bavit. Příběh je ale pěkný.
Scéna s bojem s drakem dnes působí spíš vtipně, ale ve své době musela být epická. Jediná pozitiva jsou kostýmy a kulisy – ty jsou fakt dobré.

"Ty, ktorú odmietol, ty, ktorej sa vzdal, sa opovažuješ Siegfrieda haniť?"Konečne som sa bližšie oboznámil so slávnou nemeckou legendou "Pieseň o Nibelungoch", čo mi umožnil veľký filmový tvorca Fritz Lang. A musím priznať, že som bol z prístupu bohatiera Siegrieda, ktorý akoby z oka vypadol Ivanovi zMrázika(je pravda, že ten nemal takú kvalitnú "fúkanú"), tak trochu sklamaný. Najprv prejaví mimoriadnu krutosť voči zvieratám, keď bezdôvodne brutálne napadne a zmasakruje dobrácky pôsobiaceho draka. Potom predvedie, že mu je nejaký zmysel pre fair play úplne cudzí, keď hrubo podvádza v športovom trojboji a dokonca proti žene ("Na trikrát ma musíš poraziť, kráľ: v hode kameňom, v skoku do diaľky, vo vrhu oštepom!"). Na jeho obranu ale treba uznať, že premôcť takú echt nemeckú ženu ako Brunhilda, to nie je len tak, na to sily jedného chlapa proste nestačia (my sme si inak s polovičkou dlho mysleli, že aj ženské postavy hrajú muži, hlavne v prípade Krimhildy). Ale dosť bolo zábavy, teraz už vážnejšie. Pri tomto viac ako 100 rokov starom filme musím vysoko oceniť technické spracovanie, či už ide o perfektnú kameru, kulisy, alebo pôsobivé efekty, napríklad pri scénach s neviditeľnosťou, alebo pri tom sne (ale nie pri tom boji s drakom, tam som sa nevdojak začal smiať). Čo už až tak neoceňujem je, že rozprávanie inak zaujímavého rozprávkového príbehu je dosť rozvláčne, takže sa do sledovania tu a tam vkráda nuda. Aspoň môj pocit je taký, že na súčasného diváka to tak musí pôsobiť, takže som dosť prekvapený z toho vysokého hodnotenia. Videl som pekne zreštaurovanú verziu (kde výborne vynikne to technické spracovanie) s peknou hudbou Gottfrieda Huppertza."Pamätaj na moju prísahu, kráľ Gunther. Nebudem jesť, ani piť, pokiaľ nepomstíš moju potupu."

Nádherná nordická balada by měla být viděna v celku, protože každá část je naprosto jiná. Smrt bohatýra vypadá jako pohádka. Postavy nijak nehrají, pouze jsou. Vyskytují se tu kouzelné motivy, neviditelnost, splnění výzvy, aby král získal princeznu, a především nesmrtelnost hrdiny, který má pouze jediné zranitelné místo. Je pravda, že kdyby člověk zastavil jakoukoliv chvíli snímku, pak by se díval na dokonalý obraz. Kompozice je vypracovaná do nejmenšího detailu, stejně tak ladění barev, tvarů. Nejvíc se mi líbila postava draka, který se pohybuje, chrlí oheň a koulí očima.

Siegfried, prototyp nordického krásavca, sa zaúča v kováčskej dielni s kreatúrami, výzorom i správaním pripomínajúcimi skôr polodivoké opice ako ľudí. Nečudo, že po ukovaní meča odtiaľ chce zdrhnúť a nájsť si nevestu. Aby zabudol na nedôstojnú a primitívnu spoločnosť. Cestou vykoná pár hrdinských činov, vykúpe sa v dračej krvi, podmaní si ďalšie ohavné kreatúry, tentoraz trpasličie a žijúce ako krty prevažne v podzemí, a zmocní sa ich pokladu. Naložený bielou mágiou, čarovnou silou a zlatom hrdo nakráča k neveste. Ako to tak býva, neschopní kokoti so vznešeným pôvodom vždy bránia schopným, hoci neurodzeným v osobnostnom raste (so zástupom rovnako morálne pochybných, vždy ochotných podrazáckych čurákov v zálohe), pretože cítia svoj možný rýchly pád. Preto strkajú šikovným a múdrym pod nohy polená, či priamo okovy. Vďaka takýmto polenám musí ešte Siegfried podniknúť predsvadbovú cestu na Island. Aby pre neschopného nevestinho brata, inak takto kráľa, zbalil ženu. Všetko sa zadarí. Ale ako veľmi častokrát v živote, zdanlivo jasné a priame životné smerovanie brutálne skomplikujú ženské vrtochy. Jednoducho, za všetkým (namazanou stranou chleba dole) hľadaj ženu. Ženské márnomyseľné ješitnosti v správaní ako závisť, túžba sa pomstiť a na druhej strane neuveriteľná ženská dôverčivosť voči rečiam podrazáckych hajzlov veľmi skomplikujú Siegfriedovu životnú púť. Ohromujúce a výtvarne plastické bájoslovné rozprávanie na špičkovej úrovni.