Slunečnice (1970)

V tomto romantickom, silne melodramatickomtitule, snáď oveľa romantickejšom, než bola predsa legendárnaCasablanca, sa mimochodom  talianskemu režiséroviDe Sicovi, podarilo zachytiť viac, ako povedzme 10-ročné, trvajúce obdobie, a to rovno odohrávajúce sa od úvodného, neapolského Talianska až vari i po konečný, moskovský, Sovietsky zväz, a to konkrétne s celkovou vzdušnou vzdialenosťou v podobe cca 2372.1 km, tak zrovna asi približne toľko delí táto diaľka od seba hlavné postavy:Giovannu&Antonia, nakoľko jeho najprv povolali na „východný front”. • Presne tak, nachádzame sa takmer na konci II. svetovej vojny, no rovnako tiež podotýkam, že v roku 1944, zatiaľ ešte nie je nič skončené, akoby sme si mohli trebárs myslieť. Skrátka,„človek sa zaobíde bez človeka, a preto tak ľahko obetuje človeka vo vojne,”inými slovami povedané, že protagonista, prezývanýAnto, by sa v podstate už vôbec nemusel vrátiť z ruského frontu, ak by dajme tomu udrela i tuhá, ruská zima, tak by k tomu mohol ešte okrem iného aj zamrznúť? • Talianske herecké superhviezdy -par excellence, t.j.Sophia Lorenová&Marcello Mastroianni, stelesnili túto, ústrednú, zväčša od seba oddelenú, manželskú dvojicu, nachádzajúcu sa práve na akomsi„zlomovom rozhraní”, čomu vlastne zvyčajne i priamo napomáhal vskutkusentimentálny scenár, ktorý asi miestami prílištlačil na pílu. • I napriek určitej"afektovanosti"zo strany celkového diania, je snímka z môjho pohľadu napokon hodne stráviteľnou, ak to avšak beriem, ako celok, ktorý určite podľa mňa stojí za pozornosť, možno aj za prispenia kvalitnej hudby, sa hneď vedľa hereckých prejavov, ďalej práce kamery a samotnej výpravy, jednalo o čosi naprosto pozoruhodného, čo si rozhodne zaslúži azda nielen moje videnie.

Nádherně udělané, ale krajně neuvěřitelné drama. Takto se příběh odehrát nemohl. Děj je neslučitelný se slovy jako Stalin, NKVD, gulag, komunismus a životní podmínky obyčejných lidí v něm... Při záběrech zezadu je vidět, jak je S.L. nádherně žensky tvarovaná. O 10 let starší M.M. byl naopak pro tuto roli už dost přestárlý...

De Sica v tom poznat je, ale tak nějak okleštěně, jako by už to nejlepší měl za sebou a tohle je vrchol toho, co v téhle fázi života a tvorby je schopný natočit. Nemůžu to sice pořádně posoudit, jelikož jsem se u De Sicy nedostal k novějšímu filmu než k Včera, dnes a zítra a už tam jsem měl určité výhrady, ale tady mi přišlo, že se projevily ještě víc a na základě toho si o tom filmu myslím to, co si o něm myslím. Samotný příběh potenciál má a vedený je docela dobře, od začátku až do konce, ale nic silnějšího to ve mě nezanechalo a hlavně to celé jen vypráví víceméně jednoduchý příběh a nic navíc to nenabízí. Přitom od De Sicy jsem na to víc právě zvyklý, protože to něco navíc má zatím snad každý jeho film, který jsem zatím viděl. Jak Horalka, tak i Umberto D., Zloději kol nebo třeba i Střecha. Tohle má jen ten příběh, na kterém mě sice bavilo lehké tajemno v něm, ale i tak mi nestačí k plnohodnotnému zážitku. Nejvíc si z toho asi stejně budu pamatovat (mimo ten mysteriózní prvek) samotný závěr a scénu s několika zelenými kopci posetými neoznačenými hroby, protože tahle scéna mě z celého filmu dostala nejvíc. Silné 3*

Slnečnice (Podsolnuchy, I girasoli) som videl ako chlapčisko a film sa mi veľmi páčil. Opisovať dej filmu asi nemá valný zmysel, kvalitne to urobili už diskutéri predo mnou. Proste  mladý chalan (postava hraná majstrom Mastroiannim) sa chce uliať z vojny, čo je snaha stará ako armáda sama. Podobne staré sú samozrejme tiež metódy, ako simulantov odhaliť.  Mladého načapali na hruškách,  musí sa rozlúčiť so svojou vášnivou známosťou (hrá Sophia Lorenová) a ísť „za odmenu “ do Ruska.  Z vojny sa nevrátil a jeho láska ho neúnavne hľadá. Napokon ho nájde v náručí inej – ruskej ženy. I keď sa mi film veľmi páčil, už ako chlapec som si uvedomoval nejaké rozpory, nad ktorými sa i dnes láskavo pousmejeme. Napríklad postava, ktorú hrá Sophia L.  križuje Rusko, vrátane vidieka a priemyselných oblastí, kde sa nedalo dostať bez veľmi špeciálnej priepustky a ktoré prípadne pre istotu ani neboli na mape.  Podobne nová partnerka hlavného hrdinu má v drevenici (v šesťdesiatych rokoch!)  zavedený vodovod s tak peknou secesnou výlevkou, že by ju mohli z fleku predávať v Hornbachu. Inak Rusko je vykreslené podľa mojej skromnej mienky dosť realisticky, cesty sú riekami blata, všade v priemyselných oblastiach dymia komíny, v  univermagu stoja rady,  atď. atp. Pretože sa zaujímam o dejiny WWII, videl som veľa dokumentov aj o talianskych vojakoch, z  ruskej, nemeckej  i talianskej  (s anglickými titulkami) proveniencie. Mladí chlapci  - teraz už starí muži - tam hovorili, že mnohí z nich dostali horský výcvik v Dolomitoch a mali skončiť ako horskí jágri (myslivci) na Kaukaze. Je veľmi efektné mať horolezeckú výstroj (obdiv adolescentiek zaručený), nejakú flintu a ľahký mínometík, bohužiaľ keď sa na chlapa valí T-34-ka  v zákopoch Stalingradu,  je to dosť tvrdý stret s realitou. Ale uniformy mali pekné (najmä ich trojrohé klobúky sa tešili veľkému záujmu balkánskych ostreľovačov) a tiež mali veľký úspech u žien. Keďže vojnu v bývalom Sov. Zväze viedla aj Slovenská republika, dopočul som sa o podobnom prípade aj medzi Slovákmi. Mladý chlap bol v podhorí Kaukazu ranený, zajatý a potom sa oženil i ostal v Rusku. Vymenil si s rodinou niekoľko listov, kde im napísal, že sa  má „dobre“, takže rodičia  vedeli, že prinajmenšom žije. Keď mu v období chruščovovského odmäku napísali, aby ich aspoň prišiel pozrieť na Slovensko, napísal im že nemôže. Puklo by mu srdce žiaľom, ak by mal Slovensko opätovne opustiť. Holt, život nekončieva happy endom.  Každá vojna raz skončí, ale utrpenie ktoré splodí, kráča ďalej.

Hezký, i když v podstatě naivní a ne příleš reálný příběh manželství, které zabila válka, s výborným Marcellem Mastroiannim, naprosto skvělou Sophií Loren a rovněž obdivuhodnou Ljudmilou Saveljevovou, která se mezi těmito hereckými legendami neztratila. Kromě jedinečných hereckých projevů a silných a nezapomenutelných pasáží je třeba vyzdvihnout také hudbu Henryho Manciniho, která to celé krásně doplňovala. 75 %.