Slovensko 2.0 (2014)

Tento film ma vyslovene nasral a to jednak po stránke formálnej ako aj optikou, ktorou sa díva na Slovensko. Po formálnej stránke film celkom zlyháva v komplexnej dramaturgii. Poviedky nemajú žiaden jednotiaci element a žijú si svoj vlastný život. Ak by sa jednalo o televízny cyklus, moje hodnotenie by bolo milosrdnejšie, ale od poviedkového kinofilmu očakávam určitú konzistentnosť. Najviac sa mi páčil Herzov a Kerekesov počin. Silnou osobnou výpoveďou ma zasiahol Suchý. Liovej tvorba nie je mojou šálkou kávy, ale inak v poriadku. Rudavský sa ako jediný pokúsil splniť zadanie a ponúkol pohľad na Slovensko vo väčšom časovom intervale. K zvyšku sa vyjadrovať nechcem. 10 poviedok od 10 slovenských tvorcov a väčšina z nich sú sebaľútosťou presiaknuté žvásty, ktoré posúvajú Slovensko niekde na úroveň stredoafrických republík. Slovensko je krajina, z ktorej mnoho mladých ľudí uteká(prečo o tomto nebola poviedka?), ale inak je to z globálneho hľadiska úspešná a bohatá krajina. Fakt. Mala to byť ostrá kritika súčasného Slovenska, ale viac je to "freudian slip" slovenskej filmovej tvorby. Zlý film a kolosálny vlastný gól. Navyše za peniaze daňových poplatníkov(Srdečné pozdravy do AVF!).

Pravidlá hry: ***; povrchné paralely medzi totalitným a dnešným (oligarchickým) zriadením ; zaujímavá animačná technika↵Pohreb prezidenta: ***; kritika služieb poskytovaných štátom dnes v porovnaní s totalitnými časmi (lepšie by bolo zomrieť), žiaden náznak prečo je to tak↵Rupicapra: *; zveličená prezentácia slovenskej malosti očami Američana, ktorý z USA odišiel na Slovensko kvôli zločinnosti vlády USA↵Bez vône: *; žena prepustená z fabriky sa túla mestom až skončí v klube na karaoke, kde jej nie je moc do spevu, a odkiaľ odíde s dcérou, ktorú tam stretne↵Návraty: *; film pojednávajúci o vzájomnom odcudzení sa rodičov emigranta, ktorý občas navštívi Slovensko s deťmi↵Čestný občan: ***; recesia o kladoch a záporoch čestného občianstva Kežmarku↵Pssst!: 0; krčmové žvásty zanedbaného kecala v jemne bizarných scenériach prerušované nepríjemnými zvukmi↵Jediná známa fotografia Boha: *; nepochopil som pointu↵Discoboj: ****; tomu sa hovorí dokument - pútavo a s nadhľadom o bezútešnej realite výpalníckych gangov v prostredí diskoték↵Druhý pokus: ****; recesistický nápad s pozývacím listom vážne realizovaný na vysokej úrovni

Slušný poviedkový film o Slovákoch pre Slovákov, pri ktorom ma už od začiatku príjemne prekvapila pomerne vysoká kvalita, ktorá vydržala až štyri poviedky, pričom síce niektoré mohli byť ešte trochu dotiahnuté, ale kvôli obmedzenému času to samozrejme chápem. A preto ma mrzí, že tie následné mi už neprišli až tak zaujímavé, aj keď stále sa tu nájde plno kladov, kvôli ktorým určite neľutujem, že som to dopozeral až do konca, ako napríklad zaujímavý nápad s potenciálnou fínskou inváziou, hviezdne obsadenie v ôsmej poviedke, alebo výborná vizuálná stránka a celkové moderné pojatie v šiestej. Ale nanešťastie sa tu nájdu aj dve, ktoré ma doslova otravovali a nevedel som sa dočkať ich konca, teda siedma s trápnym typickým ľudovým humorom a deviata o mafiánoch. Ale celkovo rozhodne prevláda dobrý pocit, takže určite neľutujem, že som si to pozrel.60%

Keďže tento experiment nemá zmysel hodnotiť súhrnne, vyjadrím sa k jednotlivým minifilom:

Pravidlá hry (r. Ondrej Rudavský) - 65%
Pohreb prezidenta (r. Martin Šulík) - 20%
Rupicapra (r. Viera Čákanyová) - 10%
Bez vône (r. Zuzana Liová) - 70%
Návraty/Returns (r. Mišo Suchý) - 65%
Čestný občan (r. Juraj Herz) - 75%
Pssst! (r. Miro Jelok) - 20%
Jediná známa fotografia Boha (r. Peter Krištúfek) - 40%
Discoboj (r. Iveta Grófová) - 5%
Druhý pokus (r. Peter Kerekes) - 80%

Celkovo teda slabých 45%. Vyzdvihnúť sa dá akurát tak úvodná animácia a lá Orwell, depresívna poviedka Bez vône, sebaironická poviedka od Herza, či záber na Kaliňáka v Druhom pokuse.

Prýojedinelá reflexia moderných dejín krajiny a zároveň reflexia slovenskej kinematografie, alespoň tak zní oficiální anotace. Jde ale spíše o značně nevyrovnaný povídkový film, který se vydává za reprezentativní kompilát k příležitosti dvacetileté existence Slovenské republiky. Dobrou polovinu povídek si den po zhlédnutí už nepamatuji. V paměti mi utkvěly jen čtyři -Bez vône,Čestný občan,Návraty,Druhý pokus- a to o něčem asi svědčí (špatnou pamětí to nebude).