Krajinka (2000)

KrajinkarežiséraMartina Šulíkaz roku 2000 je pohľadom na bezmennú krajinku, ktorú dokáže každý pomenovať, a jej (nemenné) premeny naprieč dvadsiatym storočím. Poviedkovo štylizovaný počin prechádza jednotlivými dekádami a viac či menej prepojenými osudmi postáv vykresľuje niekedy vtipné, inokedy smutné, ale v každom prípade tragikomické bytie na malom kúsku Zeme, ktorý zažíva globálne premeny, ale sám zostáva verný svojej írečitej náture. Aj vďaka pestrému a do veľkej miery výraznému hereckému obsadeniu sa Šulíkovi darí vykresliť neobyčajnú obyčajnosť, zachytávajúcu svojské aspekty života v krajinke, ktoré sa nemusia každému páčiť, ale tak či onak ju naprieč rokmi formovali. Vo svojej podstate ide o netradičnú sociálnu sondu, mapujúcu neveľkolepým, ale dostatočne funkčným spôsobom "veľkolepé" dejinné zmeny - ľudia sa rodia, ľudia zomierajú, ľudia prichádzajú a ľudia odchádzajú. Netreba v tom hľadať nič komplikované,Krajinkaje priamočiara, ba až jednoduchá, prostá, ale pre diváka dostatočne pútavá, zrkadliaca históriu miesta, z ktorého môže pochádzať aj on. Martin Šulík (opäť) dokazuje, že je schopný veľmi dobre pracovať s poetikou, priblížiť sa človeku aj prírode (krajinke), ale zároveň neprekročiť "hranicu", ktorou by sa dostal do riskantnej zóny podobenstva.

V Dušanovi Dušekovi našiel Martin Šulík viac než dokonalého autorského partnera. Obaja majú zmysel pre absurdný humor, dokážu vytvoriť pestré charaktery a zaodieť vážny príbeh do rozprávkového oparu. Ich spoločné dielo, snímka Krajinka, predstavuje niekoľkomalých životných etúdodohrávajúcich sa na pozadí zásadných historických udalostí. Krajina, ktorá možno raz bola a možno už nikdy viac nebude trpela obomi svetovými vojnami, znárodnením a aj udalosťami augusta '68. Ide však najmä o ľudí, ktorí v nej žijú, o to, ako vnímajú prostredie, z ktorého pochádzajú a do ktorého sa vracajú, pre niekoho krajina je, pre niekoho už bola, pre niekoho sa už nikdy nevráti. Jemné a ukryté povzdychnutia spomienok pripomínajú atmosféru TornatorehoNuovo Cinema Paradiso, rovnako ako krásna štylizovaná kamera. Godárova hudba je ohromná, nápaditá, melodická. Každá udalosť, každá spomienka má svoj vlastný soundtrack. Godár obmieňa inštrumentáciu a pracuje aj s charakteristickými hudobnými žánrami doby, napr. ragtimom či tangom. Veľmi pekné bolo tiež použitie vysokého držaného tónu pri scéne zaoberajúcej sa problémami so sluchom danej postavy, čo pôsobilo ako alúzia na finále Smetanovho kvartetuZ mého života. Príjemný film o tom, že každý človek potrebuje aspoň raz zažiť zázrak, ktorý si ponechá na pamiatku.

Poměrně těžce uchopitelný sled povídek, kdy aspoň z mého pohledu jejich kvalita postupně stoupá, spolu s tím, jak se tvůrci snaží odprostit od poetické atmosféry vyprávění ala Jakubisko, a přecházejí k většimu realismu dané doby, kterou daná povídka znázorňuje. Jedná se vesměs opravdu o velmi krátké příběhy, takže jejich hloubku si člověk musí spíše zpětně přehrát v hlavě a musí se tak nějak uležet. Tím, jak je toho vlastně ale hodně na jednom místě, tak v člověku ale prostě nedokáže zůstat všechno a ty slabší věci jdou poměrně rychle z hlavy pryč. Těžko říct, jak by to vypadalo, kdyby každá povídka měla prostor třeba klasické seriálové epizody a mohli tak vyniknout jejich specifika. Slovenská krajin(k)a je jinak pochopitelně nádherná a je třeba dohlížet na to, aby z ní co nejvíce zůstalo.

Krajinku jsem viděl kdysi v televizní verzi. Šlo o soubor povídek, z nichž mě některé zaujaly velmi a pamatuji si je dodnes. Naopak některé byly rychle zapomenuté. Příběh byl svým vyzněním spíš smutný, byl o jednom zapomenutém místě kdesi na Slovensku, kterým se prohnala válka a všechny obyvatele poznamenala. Občas ale problesk milý úsměv v podobě povedeného mini příběhu jednotlivce. Například o vojákovi, který dostal za milostné dobrodružství se starší vdovou hodinky. :-) Martin Šulík je vcelku plodný režisér, od kterého jsem zatím překvapivě viděl jen jeden film. To v budoucnu určitě napravím a na něco mrknu. Krajinka měla své dobré momenty a jsem zvědavý, jak se režisérovi vedlo v dalších jeho filmech.

Typicky šulíkovská koláž mapujúca históriu "krajinky" na príbehoch jej obyvateľov obsahujúcich viac či menej skrytú vtipnú pointu. Ich príbehy ho si samostatné sú predsa len prepojené. Produkcia je kvalitná, výborne podfarbujúca príbehy špecifickou atmosférou nezvyčajnej obyčajnosti. Herci svojimi výkonmi do tejto atmosféry výborne zapadnú. 75%