Dům (2011)

Výborná rodinná dráma o rozbitých vzťahoch vďaka utkvelým tvrdohlavým predstavám otca o budúcnosti svojich detí. Produkcia je dobrá a vidieť prácu s atmosférou, ktorá spolu s výbornými hereckými výkonmi dokáže často vtlačiť scénam silné emócie. Na druhej strane v niektorých scénach podpora produkcie chýba a herci sa tak trochu pohybujú v "prázdne". 90%

RežisérkaZuzana Liovása vo svojom filme z roku 2011 venuje téme, ktorá je v skutočnosti pravdepodobne bežnejšia, než si mnohí ľudia myslia. V príbehu nielen o dome, ktorý pre svoju dcéru Evu (Judit Bárdos) stavia otec Imrich (Miroslav Krobot), nejde iba o generačný stret, ale aj o viaceré názorové rozkoly v rámci jednej rodiny, ktoré v nej časom výrazne naštrbili vzťahy. Ak sa v kinematografii povie "rodinná dráma", Liovej film je vhodným príkladom, čo tento výraz v praxi znamená. Dejovo zvládnutý a celkovo obstojný počin, ktorému možno vytknúť snáď len jeho mierne zidealizovaný záver, funguje aj vďaka výpravnému zasadeniu do prostredie slovenského malomesta, respektíve dediny, kde nič nie je, kde sa nič nedeje a odkiaľ zdanlivo niet úniku. Neradostnú realitu, v ktorej tu ľudia žijú, najväčšmi možno vnímať práve prostredníctvom postavy Evy. Tú život tu skľučuje, jej už tak komplikovaný vzťah s otcom sa čoraz viac zhoršuje a jedinú oporu, zdá sa, nachádza v učiteľovi angličtiny Jakubovi (Marián Mitaš).Domsíce ako celok nijak zvlášť neexceluje, ale prináša obyčajnú drámu zo života, čo stačí na to, aby diváka zaujal. Režisérka Liová v snímke postavy nekritizuje a zároveň sa nesnaží modelovať príbeh skrz ružové okuliare (teda až na už spomenutý záver), čo umožňuje vyniknúť jeho sociálnym aspektom. Neutešený film, reflektujúci neraz skutočný neutešený život na miestach podobným tomu, kde sa odohráva.

Citovo chladný a zároveň despotický tata Krobot stavia potomstvu dom, o ktorý toto nestojí a s pocitom sebaobetovania očakáva vďaku alebo aspoň uspokojenia zo svojej aktivity. Nedostáva sa mu ani jednoho, dcéry najskôr vplyvom domáceho prostredia nemajú šťastie na mužov, jedna (Jašková) vydedená už sa potáca životom s neschopákom a pár deťmi na krku, druhá (Bárdosová) sa nemôže dočkať až opustí toxické rodné hniezdo. Rodinná dráma o plnení si snu bez ohľadu na okolie, plná potlačených citov, pomaly plynúca zamračenou krajinou. Dobre obsadené, herci podávajú uveriteľné civilné výkony, len ten dabing je trochu rušivý (pozeral som slovenskú verziu, pri prípadnom repete o pár rokov skúsim českú). Finálny skoro happyend mi trochu pokazil dojem, čakal som tragické vyvrcholenie. Za tri celé a jednu rozbitú tehlu, všetky už raz použité a od malty očistené.

Miroslava Krobota za přísného odtažitého otce, který veškerou rodičovskou lásku projektuje do umanuté stavby domů pro své potomky, byste asi úplně nechtěli. Není divu, že žádný ještě nedokončil, jelikož rodinné vztahy se rozpadají (se starší dcerou roky nemluví, mladší maturující tiše vzdoruje) a v pomalém, intimním lidském dramatu z chudé slovenské vesnice se složitě nachází vůle je spravit.

Nech sa dementovi z toho našeho slovenského “Barandova”, čo rozhodol o predabovaní Krobota do slovenčiny (čo má hlas doslova na Oscara!!), minimálne dva roky cicina nepostaví. Toto mohol odklepnúť len totálne jebnutý slovák. Detail, ktorý mohol dodať snímku úplne inú vážnosť a dostať ho tak na úplne inú úroveň, bol doslova a do písmena pochovaný za zaživa, a tak sa z “Domu” stala priemerno podpriemerná dráma bez mimoriadneho dramatu či pointy. Ostuda kurva. Už nech len za Funesa začne tliachať “vtipný Fero” a budeme nakomplet za kokotov. Slovenskí umelci ..