107 matek (2021)

Že práve tento film vyhral vtedy Slnko v sieti ma až tak neprekvapuje, ako skôr to, že nie je natoľko bezduchým, že by si to “zaslúžil”. Politika udeľovania tohto je totiž v praxi trochu bizarne vyskladaná, pretože sa priam vyžíva v tom, ako vehementne diskriminuje slovenskú tvorbu, resp. jej príležitostnú vyššiu úroveň.Cenzorkavšak prakticky má hodne umelecky podanú dušu, kde túto ale nedokáže zas tak výrazne silným spôsobom predstaviť. Na jednej strane teda diváka skoro až ohúri prostredníctvom svojej remeselnej stránky, no na druhej ho moc nezabaví svojím obsahom, pretože ho podáva nesystematicky a v rámci daného motívu aj nedostatočne blízko pre prípadné emócie. Vo výsledku ale napriek všetkému stojí za to minimálne z audiovizuálneho ohľadu.

Príbehy žien, ktoré spája prostredie ženského väzenia, v ktorom sú väčšinou matky s deťmi. Hlavné protagonistky však rozdeľuje ich postavenie. Iryna je dozorkyňa a Lesya je väzenkyňa Dni vo väzení sú monotónne, jediným svetlým bodom pre Lesyu je možnosť byť so synom aspoň pár hodín denne. Táto doba sa však kráti a hrozí že jej syn skončí v detskom domove. Iryna je naopak osamelá bezdetná žena a stará sa o kontrolu pošty a psychologickú prácu so zverenkyňami. Film zachytáva emocionálne vypäté situácie. Herečky však hrajú skôr apatické postavy a film v niektorých častiach skôr pripomína dokument a hoci emócie presakujú, celok pôsobí odťažito. 70%

Dokumentárne ladené dielo, ktoré nevie či chce byť dokumentom či aj hraným filmom. Ja ho chcem považovať za dokument, lebo predostrie pred diváka veľa protagonistiek, ktoré vypovedajú pred kamerou čo strašné urobili + ukazuje ako trpia keď nie sú so svojim dieťaťom. Ako celok však snímka nedokáže strhnúť, má kolísavé tempo kvôli kostrbatému príbehu kde nie je jasné či sa bude venovať viac Irine či Lesji.

Vše zazní jasně. "Lituješ?" - "Ne, nelituji. A kdyby bylo možné, udělám to znovu." A my vás máme litovat? Jen proto, že se vám korupčním zázrakem povedlo v base otěhotnět. Nebo těsně před trestem. Jo, úlevy jsou úlevy. Slza v oku prostě nebyla. Basy postsovětských republik jsou stejně, jako rusácké, plné kojících Nataš, které mají svého Sergeje taky v base, nebo na krchově s jejím nožem v zádech. Zbytek děcek po pasťácích, kde čekají na poslední přírůstek. Tam dostanou správnou výchovu, aby kolečko, děcák - basa, mohlo pokračovat. Natáši se zase těší, že se dostanou ven a příležitostně vezmou tyč a rozmašírujou další z milenek svého starého. Závěr: nedoporučuji - ani film, ani dokument.

Že tento snímok získal množstvo ocenení mi vôbec nepríde prekvapivé. Jedná sa o prudko reálnu a chladnokrvne natočenú drámu, ktorá je navyše napoly zrežírovaná dokumentárnym spôsobom, takže o autenticitu nie je núdza. A na to, že tam hralo množstvo nehercov, som osobne dosť prekvapený. Odkaz silný, príbeh jemne kostrbatý, ale zaujímavý, a k tomu všetkému reálie ukrajinskej väznice a dojemný koniec. Proste tento snímok sa Kerekesovi vydaril, a to nehovorím len kvôli súdržnosti s ukrajinským ľudom v súčasných ťažkých časoch. 75 %