Zamilovaní vrazi (1999)

Francoisa Ozona mám celkom rád. Jeho filmy sa mi vždy celkom páčia (až na 8 žien, ktoré som nedopozeral), ale nikdy ma nepresvedčil tak, abych mu dal aspoň raz tú 4*. Pritom jeho filmy nie sú priemerné - sú zaujímavé, príjemne sa pozerajú, ale väčšinou za 2 týždne si z nich na nič človek nespomenie.Či už čierna komédia Sitcom, fassbinderove Daźďové kvapky alebo dráma Pod pieskom - všetko výborné filmy, ktoré zaujmú, ale chýba nejaký silnejší dojem,scéna, proste niečo na čo by som si po čase spomenul. Ale tentokrát je to lepšie. Príbeh veľmi originálny nie je: Dievča navedie svojho chlapca na vraždu arabského spolužiaka a po incidente unikajú s mŕtvolou do lesíka (existuje neoriginálnejší nápad), kde žije rôzna podivuhodná existencia (nie žiadny horor nečakajte ale Miki Manojlovič známy z Kusturicových a Paskaljevičových filmov tu predvádza jednu zo svojich najlepších a najkultovejších postáv). A abych nezabudol, ešte je treba pochovať zrazeného králika, užiť si nejakú tú erekciu a ....(už stačí - treba si to pozrieť). Ako tvrdím v teenie variácii na Bonnie a Clyde vs. Deliverance (kto videl Deliverance vie načo narážam, a kto nevidel nech zháňa - treba vidieť) námet nie je tým najpodstatnejším. Zaujme však jeho variovanie a roztomilá dávka čierneho humoru (šťavnatý králik z hrnca), ktorý Ozon rád pretláča do svojich filmov (Sitcom). A tá romantika na záver (myslím to policajné auto nie skalu). Tentokrát ma proste Ozon presvedčil, zabavil a jednoducho má u mňa zatiaľ svoj najzaujímavejší aj keď asi najmenej známy film. Takže plnokrvné 4*.

Ozon točí vždy skvele, ide len o to, nakoľko vás osloví osud jeho hrdinov, či hrdinovia ako takí. Príbeh nevyprofilovaného submisívneho sopliaka ma neoslovil vôbec. Ocenil som aspoň hru so žánrom, nešlo to po vyšliapaných cestičkách. To ale zase Ozon málokedy.

Zamilovani, ale do koho? Do sebe?, do zajicka?, do jezecka?, do poustevnika? Neproniknutelne psycho, bez konce.

Ozon v dosud neprobádaném poli psychologických thrillerú nezklamal. Film má od samého začátku parádní spád i atmosféru. Některé pohnutky postav nevysvětluje a ponechává zcela na divákově fantazii, aby si vyjasnila s rozumem motivy jednaní ústřední dvojice.

Jakože tohodlectoho prvního nebo druhého Ozona jsem dal... ale úplně nevydýchal. Jakože jasně, někde se člověk to řemeslo musí naučit. Asi tady...