Za zavřenými dveřmi (2012)

Námet skôr pre Martu Meszároš, než pre "veľkolepejšieho" Szabóa. Ale István rozhodne nesklamal a nakrútil túto adaptáciu románu presne tak ako si zaslúžila. Je v podstate konvenčná, flashbacky sú vizuálne výrazne odlíšiteľné od súčasnosti a všetko stojí na výkonoch dvoch hlavných predstaviteliek. Dlho sa tak Helen Mirren pomocou nejakej postavy neodviazala, išlo skutočne o vhodný výber a vďaka jej účasti iste film videlo omnoho viac ľudí. Každopádne mám dojem, že atmosféra tohto ťažkého obdobia maďarských dejín mohla byť, proste ťaživejšia a depresívnejšia. Takto to pôsobí, akoby bolo jedno, kedy sa dej odohráva.

Najlepší komentár -> troufalka. Film je na toľko špecifický, že nemožno nájsť obdobu. Asi to bude maďarskou náturou... Pripomenulo mi to opisy niektorých postáv Polczovej v knihe: “Žena na fronte”. Tak isto maďarský príbeh z prostredia Sedmohradska. Niekedy nejde naozaj o hlboké odkazy, dej, ale len skrátka o akési vyrozprávanie svojich pocitov, životných strastí.. je to ako také uzavretie životnej kapitoly a človek sa dočká akéhosi vykúpenia z nekonečných spomienok a trápenia.

Bezpochyby máme všichni nějaká svá tajemství, která chceme stůj co stůj skrývat před ostatními. U nevrlé a uzavřené postarší ženy Emerenc, je něco takového potřeba brát přímo do slova. Do svého domu a do nitra svého života nepustí prostě nikoho. O její minulosti, a vůbec co je vlastně zač, tak neví nikdo vůbec nic. To se však pomaloučku začne měnit ode dne, kdy nastoupí jako služebna k bohaté mladé spisovatelce Magdě. Počáteční nedůvěra se záhy změní k pomalému přibližování, odkrývající minulost jakou snad nikdo ani nečekal. Režisér István Szabó je prezentován jako výborný režisér na takovéto příběhy lidských osudů, ale tady se bohužel nějak utnul. Rozvíjející se chemie mezi oběma ženami v rámci hmatatelného vztahu a jeho vývoje se nějak ve své snaze rozplývá do ztracena. Prostě to nějak nefunguje jak by mělo. Dalo by se to přisuzovat také herečkám, které své role neuchopili správně, což by bylo na takové silné herecké osobnosti až podivné, ale chyba může být také ve scénáři, který nedosahuje žádaných kvalit literární předlohy. Patřičná úzkost filmového příběhu nezanechává žádný citový podíl v rámci porozumění. Poetiku, citový přesah, či artový podíl není potřeba na tomto počinu hledat. Nic takového tu dosaženo není. Dramatizace? No to už vůbec ne. O poklidné vyprávění se však také nejedná. Vzniku přílišného patosu nic nezabránilo. Snímek má svůj potenciál k zamyšlení. Ucelený dojem o hlavní postavě přináší, ale jako celek to prostě nedopadlo tak jak mělo. Hluboký divácký dojem bohužel nezanechá.

Film je príbehom rovnomenného románu maďarskej spisovateľky Magdy Sabóovej. Ktorý ma ráz autobiografie a odohráva sa v Budapešti v centre dramatických udalosti 60. tých rokov minulého storočia. Do okrajovej časti mesta sa prisťahuje slávna spisovateľka s manželom. Požiada o pomoc v domácnosti tajuplnú ženu zo susedstva Emerenc, ktorá sa bojí búrky, žije osamelým životom, skrýva svoju minulosť a odmieta otvoriť dvere svojho domu pre cudzieho človeka. Z útržkovitých vyznaní sa dozvedáme, že v tvrdom pogrome na Židov v Maďarsku v roku 1944 pomáhala židovskej rodine Grossmannových a zachránila ich dcérku Évike, ktorú odovzdala do výchovy na vidiek, sťaby svoje dieťa svojim rodičom. Po vojne ju odovzdala pokrvným rodičom. A práve tento zaujímavý príbeh je vo filme iba načrtnutý neukončený, v polovici príbehu ďalšia časť nevyslovená. V skutočnosti sa celý dej rozbalí až v závere filmu. Paradoxne režisér Ištván Szabó (nie je príbuzným spisovateľke) sa narodil v židovskej rodine, rodičia v roku 1942 konvertovali na katolicizmus, ale v roku 1944 ho ukryli do sirotinca. Vojnu prežil a otázke židovstva sa venoval aj vo filme Otec (Father, 1966) a Slnečný jas (Sunshine, 1999). Láska, zrada a odpustenie sú témami emocionálne silného tohto filmu a sú v ňom odhalené princípy dvoch diametrálne odlišných žien. Dvere v názve sa týkajú dverí, za ktorými ležia tajomstvá.

Prekvapivo zaujímavý pohľad do života jednej veľmi razantnej a nevrlej ženy - Mirren hrá vynikajúco. Hodnotenie však výrazne oslabuje rýchly strih, ktorý diváka nenechá si vychutnať danú scénu. Osobne mi veľmi nesadla ani predstaviteľka spisovateľky a pofidérny koniec. 6,5/10 dej je zaujímavý, no mal som pocit, akoby sa zaň režisér hanbil a náročky sa snažil film čo najrýchlejšie uštvať až k záverečným titulkám :-/