Vij (1967)

Vij působící jako gotický horor od studia Hammer, který ctí svoji předlohu a je možná záměrně (opravdu těžko říct) satirou, zrcadlem nejen tehdejší společnosti. Choma a jeho kamarádi kradou, nezřízeně pijí a klidně se vetřou do domu. Odplata je tak na místě, ono zavření do kostela by měli být téměř všichni, co se ve filmu objeví. Rusku dodnes očividně chybí schopné čarodějnice. Kostel je jiným světem, kontrastuje tak se satiricky odlehčeným dějem venku a dokáže fungovat i jako horor, ale především je nádhernou přehlídkou děsů a monster. Každé z nocí nechybí gradace, nejsilnější mi ale přišla už ta druhá. Totiž výtvarníci odvedli na monstrech výbornou práci, překvapivě až na samotného Vije, ten mírně zklamal.

Jeden z najviac umelecky hodnotných filmov vo filmovej histórii, aké som kedy videl. Má to čaro, tajomno, strach aj komediálne prvky. Spracovanie námetu odGogolasa Sovietom z roku 1967 naozaj vydarilo. Ak ste nikto tento umelecký kúsok nevideli, naozaj vám ho odporúčam - zaberie vám to len hodinu a osemnásť minút a stopercentne sa nudiť nebudete. Všetci si v tom nájdu aspoň niečo - komediálny námet, fantasy rozprávku, aj duchársky horor. Kostýmy sú perfektné, budovanie atmosféry taktiež a hoci vám ksichty hercov nič nebudú hovoriť, oni hrať vedia a dokazujú to na plné obrátky. Film ubehne rýchlo, až si budete hovoriť "Fuuuh, ale to zbehlo!". Takže ak táto recenzia má pomôcť ďalším divákom nejaký film "predať" aby si ho s chuťou pozreli, tento snímok si to viac ako zaslúži. Ako hovorím - neobanujete. Hodnotenie: 10/10.

„Только Бог знает, что правильно.”[=Iba Boh vie, čo je správne.]•Gotické hororové dielko s fantazijnými prvkami, ma teda oslovilo najmä kvôli tomu, že sa čoraz viacej stupňovalo i samotné napätie; najprv, keď Boží služobník, pochybného charakteru, menomChoma Brutus, naďabil na akúsiČarodejnicu, tak mi rozhodne poriadne [z]tuhla krv v žilách, a to vskutku ďalej ani nehovoriac o tom, keď sa potom, predsa konečne presunul z kláštora smerom až do určitého kostola, kde sa mal po rovné 3 noci, modliť za spásu duše ["nebohej"] dievčiny s azda ešte tým doplňujúcim dôvetkom, že jej na záver udelí aj posledné pomazanie - no, predtým bude čítať modlitby - v tej konkrétnej chvíli, to naozaj začalo byť i oveľa viac zaujímavejšie, ak sú vám avšak po chuti práve - povedzme všelijaké strašidlá, démoni a kostlivci - tak tieto dvere máte zaručene otvorené hneď dokorán, resp. za zatvorenými dvermi tohto „Božieho chrámu”, sa odohrávali veci naprosto nepredstaviteľné, z ktorých som nenormálne šalel! → jedna noc lepšia/desivejšia od tej druhej; pričom posledná, tretia, sa ale riadne vyznamenala! → to už asi bola silná káva aj naBrutusa, ktorý doslova asi musel vyskočiť z kože!•Znepokojivé dianie neustále podtrhoval i dynamický, hudobný sprievod v podaníChačaturjana; vrátane kvalitného imidžu a montáže, sa v podstate jedná o ucelený, divácky zážitok+Predstaviteľ v hlavnej úlohe v podaníKuravljova, sa napokon postaral vari o to, že vlastne tento kvalitný, kinematografický, sovietsky a trikový príspevok, drží najviac pohromade, nakoľko mu vtisol priam ojedinelý, herecký prejav.

Gogolovu predlohu nepoznám, no na filme poznať, že ide len o poviedku- aj pri dĺžke hodina desať minút film často nudí a umelo naťahuje stopáž. Herci nič moc, hororových momentov zráta človek na prstoch jednej ruky a film pôsobí viac ako drsnejšia rozprávka/fantasy (kulisami, postavami, kostýmami) než horor. Tretia noc v kostole (posledných 10 minút) je jediné čo dnes stojí zato vidieť, aj to iba pre prácu maskérov a zaujímavé kostýmy monštier a titulného Viya o ktorom sa mimochodom človek nedozvie ani mäkké f. Nič prečo je film u pár zdrojov považovaný za výnimočný folk horor a must see klasiku som tu žiaľ nenašiel. Na r. 1967 a Rusko asi fajn, dnes stačí si pustiť finále v kostole + možno ešte premenu stareny na mladú krásavicu niekde na youtube. 35%

Toto nie rozprávka. Rieši sa tu temnota, nadprirodzené sily, vražda, pocit viny. Hlavný hrdina navyše nie je žiadny svätec, hoci chodí v mníšskom rúchu. Bohaté pavučiny pri úvodných titulkoch zaujmú. Seminaristi feudálneho Ruska sú vykreslení ako chamtiví zlodeji, oddávajúci sa akémukoľvek hriechu. Už v siedmej minúte sa atmosféra zmení na ponurú, keď sa v noci niekde v zarastenom močiari seminaristi snažia nájsť správnu cestu. Jeden z nich, Khoma Brutus, filozof, nájde chalúpku, na ktorej bránu sa dobíja hlasno pokrikujúc aj s ďalšími. Otvorí im starena a rozdelí si ich tak, že každý z nich musí spať separátne od toho druhého. Tu sa začne hrdinovo peklo. Filmu vládne vizuálna sústredenosť a krása, akoby to točil Tarkovskij. Scéna letu bosorky na chlapovi je tiež uveriteľná a nepôsobí komediálne ako let ježibaby v Mrázikovi. Natočiť tri bociany vysoko v hniezde všetky otočené do jednej strany ako znamenie je obdivuhodné. Kamera sa potácavo  hýbe za chrbtom opitého hlavného hrdinu dívajúceho sa na ležiacich, no hýbajúcich sa súdruhov v pití. Takýto záber som asi ani ešte nevidel. Videnie trojmo je zasa zobrazené troma dverami a jedným hercom, ktorý sa postupne vynorí v každých z nich a všetci sa hýbu súčasne. Čierny koč ťahaný koňmi pod modrastou oblohou zapadnutého slnka nepotrebuje filter. Kamera vťahuje diváka bližšie a bližšie ku smútiacemu otcovi nad mŕtvym telom svojej dcéry, ku ktorej za jej života Khoma nedorazil, lebo pil so svojimi sprievodcami. Truhlou sa trikrát zaklope po podlahe kostola. Sova trikrát zahúka, keď má Khoma vstúpiť do chrámu a byť tam celú noc zamknutý. Kohút trikrát kikiríka na oslavu svitania. Kamera obieha s Khomom truhlu, ako sa on utešuje, že všetko bude v poriadku. Trik s letiacou truhlou nebol jeden z tých najšťastnejších. Takýto koniec som nečakal, ale zasa predlohu nepoznám. V maskách by pomohlo pritvrdiť, hlave u Viya, ale chodenie cez steny pôsobilo veľmi vierohodne. Čakal som, že hlavný hrdina si vstúpi do svedomia a aspoň trochu sa bude snažiť zmeniť, no nestalo s tak. Formálne skoro na sto percent vyšperkované, príbehovo by som prosil viac temnoty a spytovania svedomia.