Vajíčko (1964)

Film je natočený podľa knihy Ludvíka Aškenazyho Vajíčko a rovnako mennej poviedky. Pomocou archívnych materiálov si berie na paškál útržkovite najdôležitejšie udalosti 2. svetovej vojny. Všeobecná mobilizácia (23.9.1938), obsadenie Čiech a Moravy jednotkami Wehrmachtu (15.3.1939), začiatok odsunu Židov, atentát na Heydricha (27.5.1942), oslobodenie Prahy. Film je o Pokšteflovi, študentovi reálneho gymnázia, ktorý sa zabával na tom, že vyvolával telefonický ľuďom a robil si z nich srandu. Medzi nimi bol aj pán Kohoutek, ktorý mu ale od určitého času telefón nezdvihol. Bol medzi odsunutými Židmi do koncentračného tábora. Obdobný osud postretol aj nášho študenta, ktorý sa vrátil do oslobodenej Prahy 11.5.1945 a opäť zavolal pánovi Kohoutkovi ale tentokrát mal úprimnú radosť, že mu telefón zdvihol. Niečo k Ludvíkovi Aškenazymu, český spisovateľ, reportér, ktorý sa narodil v Českom Těšine, osud ho zavial do poľského Stanisławówa. Po zabratí časti poľského územia Červenou armádou nasledovala evakuácia do Kazachstanu. V roku 1942 vstúpil do 1. československého armádneho zboru v ZSSR. Bojoval u Sokolova, s Ludvíkom Svobodom prišiel až do Prahy. Ide o úplne neznámy krátky film z obdobia 2. svetovej vojny.(30.01.2019)

Naprosto stupidní prolog opakovaný až do zblbbutí, vlastenecká pointa od podobného blba neočekávatelná...snímek nezachrání...(09.07.2017)

Krátká filmová povídka o tom, kolik radosti a strastí se dá prožít v jedné telefonní budce. A také o tom, že zdánliví rivalové se mohou stát i velkými přáteli, i když se třeba nikdy neviděli.(13.01.2015)