Armáda stínů (1969)

Film nemá poriadnu zápletku, až po 80 minútach sa čosi črtá... ako vytiahnuť z prísne stráženého väzenia Felixa. No ani to sa nepodarí, to zase treba dať plus, že nás nečaká žiadny cool útek a prefíkaný plán. Postupom času mi vlastne došlo, že film pojednáva skôr o morálnych dilemách jednotlivých figúrok francúzskeho odboja. Nie je nám ukázaná samotná práca odboja, postavy sa síce pohybujú z bodu A do bodu B, ale poriadne nevieme prečo. Dielo sa zameriava výlučne na konanie protagonistov, na ich vykreslenie, ktoré mi prišlo aj miestami slabé. Snímka má ponurú atmosféru, skrátka sme uprostred vojny a nič nevyzerá ružovo. Na tomto si rejža dal riadne záležať. Celkovo je to deprimujúce, ale myslím to v dobrom. Na druhej strane, stopáž je nechutne dlhá, určite by to chcelo svižnejší strih, dielko aj nudí, lebo divák vie často predvídať čo sa stane.

Zisťujem, že u francúzskeho režiséra Jeana-Pierreho Melvillea, mám problém udržať pozornosť počas celého trvania filmu, aspoň teda, čo sa týka tých dvoch/troch posledných filmov, ktoré v podstate spája totožné, počiatočné oslovenie zo strany diváka, ale akonáhle ubieha ďalšia minúta za minútou, postupne pozorujem množstvo „hluchých miest”, ktoré vlastne kazia celkové a výsledné dojmy, pričom, a zároveň tiež podotýkam najmä to, že zo začiatku mám mimoriadne vysokú mienku o nasledujúcich udalostiach, keďže napríklad už len samotný príchod protagonistu do zajateckého tábora, ihneď vyvolá a vzbudzuje vysoké očakávania, čo sa bude ďalej diať, rovnako, ako i trebárs hneď ďalšia sekvencia z „Gestapa” , kde sa už pomaličky dostavuje akési »rozčarovanie« z nepresvedčivého spracovania istého okamihu s Linom Venturom, kedy konečne prechádzam aj k hlavnej postave, od ktorej som zrejme očakával oveľa viac, než čo mi nakoniec ponúkla, pretože na margo dodám aj to, že ani jeho „vnútorný hlas”, by mi ani tak vôbec neprekážal, skrátka to ozvláštňuje celkovú atmosféru tohto, vskutku tak trochu nedotiahnutého snímku, no potom chodí iba z miesta na miesto v takých, ako by som to taktne povedal, no v „prázdnych záberoch” , čo podtrhuje celkovú bezvýchodiskovú situáciu, ktorej bohužiaľ napomáhajú i vedľajšie postavy, s ktorými scenár nedokáže pracovať tak, ako si títo herci zaslúžia, čo vnímam, ako premárnený potenciál... Možno som bol doposiaľ príliš kritický, aleArmáda tieňovi napriek tomu stopercentne patrí k "povinnému čítaniu" naprieč francúzskou kinematografiou 60. rokov minulého storočia, ktorá ma síce zrovna v tomto prípade ničím extra neurazila, no ako som sa už vyššie vyjadril, ani zase nenadchla, čiže výsledné hodnotenie 60 % , je z môjho pohľadu - naprosto relevantných.

A 13. februára 1944 sa Philippe Gerbier rozhodol, že tentokrát nepobeží.Francúzsky odboj optikou Jean-Pierre Melville-a.Bez pátosu a príkras.Jeho hrdinovia sú v prvom rade obyčajní ľudia, hrdinov z nich nerobí jeden heroický čin, ale ich presvedčenie a odhodlanie neprestávať bojovať za správnu vec.Odvaha kráča rukou v ruke so strachom o vlastnú existenciu, ten je počas sledovania priam hmatateľný. Vďaka tomu pôsobia adrenalínovo na prvý pohľad aj bežné situácie ako prechod s vysielačkou v kufri cez železničnú stanicu a to všetko bez výraznejšej akcie, ktorá je u obdobných filmov jedným z chrakteristických prvkov. Žiadne atentáty na vrcholových esesákov, žiadne bombové útoky, Armáda tieňov je verná svojmu menu a jej predstavitelia sa (možno až na záchranu priateľov) sústredenia počas filmu takmer výlučne na "administratívnu" odbojovú činnosť. Vďaka tomufilm pôsobí temer dokumentárnym nádychom.Neútešnosť situácie podtrhuje tradičnámelvilleovská paleta farieb, v ktorej na teplé farby môžete rovno zabudnúť, pretože všetko atmosféricky splýva do výslednej modrastozelenej šedi. A napriek tomu, že sú postavy celý čas výrazne emočne odtiahnuté, Melville bravúrne vykúzlil emotívny a zároveň neskutočne chlapácky záver. A keď už hovoríme o postavách, nedá mi nespomenúť Lina Venturu. Ten bol totiž pre tento typ postáv snáď zrodený. Charizma z pána so zlatými okuliarmi srší každým záberom, bez pochýb jedna z jeho najvýraznejších úloh vôbec.

Vždycky to zde s příspěvkem vzdám.....Co vlastně říct. Jedná se o špičkový (anti?)válečný film, a veliký film i sám o sobě. Takové, realistické, osudové, bezvýchodné, potemnělé pojetí lidí, války, nacismu, odboje, smrti, osudu, všeho co jde k tématu ruku v ruce jen těžko uvidíte. Snad přesvědčí Scorsese či i Tarantino a další v traileru:https://www.youtube.com/watch?v=KEuU2cxy4aA

Ponuré, pomalu plynoucí drama mlčenlivých stínů i jejich nejednoznačných charakterů, obývajících bezútěšný svět kde jedinou nadějí je skutečnost, že ta válka přeci jednou skončit musí. Myslím, že i dobový francouzský kritik musel být v šoku z některých scén, ve kterých hrdinové právě hrdinsky nejednali, snad právě proto není Armáda stínů klasikou, ke které by se každý druhý tvůrce odvolával. Tíživá a smutná záležitost, přesto jsem za ten nekompromisní přístup vděčný.